Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Redaktorka, recenzentka a autorka vo vydavateľstve Príbeh.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Savannah odmieta všetko nové a akékoľvek riziko, no pred posledným ročníkom na strednej začína cestu za zmenou, na ktorej zažije aj ťažké chvíle. Je to sympatická baba má dobré známky v škole, množstvo krúžkov a hoci nie je extrovertka, sociálny kontakt v nej hrôzu nevzbudzuje. Jej nevlastný otec a matka spolu fungujú výborne a dcére dávajú veľa lásky a porozumenia.
Autorka dobre zachytila zmýšľanie tínedžerky. Príbeh bol uveriteľný a dobre plynul. Savannahina jemná irónia prameniaca z neistoty bola sympatická. Nosnou témou knihy je jej prerod. Trochu som sa bála, že bude americká spisovateľka príliš tlačiť na pílu a že Savannahino skúšanie nových vecí bude často trápne, nebezpečné a vyslovene hlúpe. Našťastie to tak nebolo. Malými krokmi napreduje a odhaľuje vlastný potenciál. Odkazom knihy je, že sa netreba báť nových vecí a treba ich skúšať tak, aby sa pri nich človek cítil bezpečne. Z príbehu sála láskavosť a povzbudenie, ktoré sa zídu v každej generácii. Aj Savannahina trauma z detstva bola opísaná s citom. Kniha ukazuje, že aj keď emotívne vybuchneme, je to v poriadku a vždy sa k tomu môžeme v pokoji vrátiť; namiesto zaťatého trucovania a nepriznania si chyby sa môžeme radšej porozprávať.
Knihou sa vinie aj romantická linka. Láska je v knihe opísaná veľmi pekne a vo svojom veku, už dosť vzdialenom tínedžerom, som si ju vychutnala. Táto kniha je perfektným príkladom YA literatúry bez drsných scén a znepokojivého obsahu.
Srdce přes palubu je veľmi pekne napísaný príbeh o nachádzaní vnútornej sily a odvahy. Autorkin štýl mi vyhovoval a rada by som si prečítala aj ďalšie knihy od nej. Odporúčam každému, kto hľadá feel good príbehy. Kniha je vhodná pre mladších tínedžerov je písaná citlivo a jemne, takže ak máte v okolí knihomoľov zažívajúcich prvé lásky, toto by mohol byť ideálny darček.
V tomto klasickom westerne sa stretneme s hlavným hrdinom, ktorý nemá úplne čistý štít ako napríklad Old Shatterhand, ale je jasné, že kráča po ceste spravodlivosti. Román prináša všetko, čo si žáner žiada: dobrého nepriateľa, množstvo krívd vyžadujúcich spravodlivú pomstu, sympatického hlavného hrdinu, ženu, pre ktorú má slabosť, a drsných obyvateľov hornatého kraja. Príbeh sa mi čítal dobre, autor má príjemný štýl, takže ma to bavilo. Škoda, že má e-book len 197 strán niektoré časti by si zaslúžili spomaliť tempo, trochu viac rozpísať a prehĺbiť psychologizáciu postáv. Atmosféra bola dobrá, ale relatívne kratší rozsah prispel k tomu, že sú Drsné časy len oddychovým westernom. Námet mal rozhodne na viac. Po tom, ako mi Stephen King dokázal, že aj western môže byť napísaný sakramentsky dobre, mám už od žánra vyššie očakávania. Mínusom je aj to, že kniha patrí do série a je to tretí diel v poradí, no túto informáciu som pri kúpe nenašla (nekupovala som knihu na Martinuse). Našťastie sa kniha dá čítať aj samostatne. Ak by som mala vyzdvihnúť to najlepšie na príbehu, tak to bol určite Lance Kilkenny. Získal si moje sympatie. Ideálna cieľová skupina: každý, kto má rád western a kto hľadá dobrodružný príbeh, ktorý je menej naivný ako „winnetúovky“, ale nie je príliš náročne napísaný.
Hodnotenie: 3,5*/5
Silný príbeh dvoch generácií susedov. Maya a Prem sa presťahujú do Londýna, dúfajúc v lepší život. Zažijú rasizmus aj vykorisťovanie, no hlavne nájdu novú rodinu. O nejaký čas neskôr žijú v tých istých domoch znesvárení susedia. Starostlivosť o spoločnú záhradu im pomôže zahojiť rany a nájsť cestu ku šťastiu.
Tento román bol tak nádherne hrejivý a dojímavý, že ho radím medzi najlepšie knihy, čo som kedy čítala.
Príbeh je rozdelený na dve dejové línie. Maya sa stretáva so silným rasizmom, ktorý v Británii vládol v 70. rokoch, ale kniha nie je primárne o rasovej neznášanlivosti. Je to kulisa, na ktorej autorka stavia hlavný príbeh a zapracovala ju výborne. Veľmi sa mi páčilo, ako sa Maya otvárala susedom a aké puto sa vytvorilo medzi jej rodinou a staršou susedou Almou. V príbehu sledujeme, aká pevná dokáže byť susedská komunita, keď je budovaná s láskou a rešpektom. Okrem toho tu nájdeme tému osamelosti a vážnych zdravotných komplikácií. Nebolo to preto jednoduché čítanie. Postavy som si zamilovala a ťažšie okamihy ich života som čítala so slzami v očiach.
Druhá línia o Winstonovi a Bernice ma bavila o trošičku viac. Nastavuje jemne vyčítavé zrkadlo autorka nás upozorňuje na to, ako hlúpo môžeme prísť o skvelých ľudí a zbytočne si skomplikovať život len preto, že na niekoho hodíme náš hnev, frustráciu a nespokojnosť, hoci za to nemôže. Celou knihou sa vinie tichý odkaz: buďme k sebe milí a rešpektujme sa. A hlavne spolu komunikujme.
Poslednú tretinu knihy som mala neustále slzy v očiach. Autorka postavy napísala bravúrne. Bolo to krásne, ako sa ľudia dlhé roky priatelili a čo jeden pre druhého dokázali spraviť, pričom to ovplyvnilo to aj budúce generácie.
Zahrada za soumraku je úžasná kniha o tom, ako sa vďaka drobnostiam dokáže medzi ľuďmi vytvoriť silné puto. Je to kniha plná radosti zo života, hoci tu nájdeme aj smútok a bolesť. Nazvala by som ju oslavou priateľstva a rodiny, ktorá nemusí byť vždy pokrvná. Milovala som jej pokojnú atmosféru a tichú prítomnosť rastlín. Odporúčam každému, kto hľadá silný príbeh z každodenného života. Nachystajte si aj balíček vreckoviek pravdepodobne sa vám zídu. Vhodné aj pre mladších čitateľov (YA).
Anglický spisovateľ Robert Aickman je známy vďaka poviedkovým zbierkam tzv. zvláštnych príbehov (strange stories). Pre jeho tvorbu je typická psychologická hĺbka, surrealizmus a zlovestná atmosféra, pričom sa často vyhýbal klasickým hororovým trópom. Práve na základe Aickmanových poviedok sa v literárnej teórii udomácnil pojem „Aickmanesque“ aickmanovský, ktorý popisuje znepokojujúce, nejasné a psychologicky bohaté príbehy.
Zbierka poviedok Chladná ruka v mojí dlani vyšla pôvodne v roku 1975 a z ôsmich rôznorodých poviedok sa mi najviac páčili tieto:
1. Hodiny výborná poviedka o podivnom spojení medzi hrdinkou a hodinami.
2. Niemandwasser príbeh, v ktorom ožíva legenda o Bodamskom jazere, doplnený zaujímavými filozofickými vsuvkami.
3. Stránky z deníku mladé dívky mladá dievčina cestuje s rodičmi po Taliansku a na jednom večierku spoznáva záhadného džentlmena. Nie každý muž dokáže dobre vytvoriť tínedžerské hrdinky, ale Aickmanovi sa to tu podarilo. Plusom je aj dobrá gotická atmosféra.
4. Skutečná cesta do kostela - hlavná hrdinka Róza sa presťahuje na veterný, daždivý ostrov. A postupne zisťuje, že okolo jej domu pravidelne chodieva do kostola čudesný sprievod.
Aickmanova zbierka rozhodne poteší náročnejších čitateľov, ktorí radi uvažujú nad autorovým zámerom aj nejaký čas po dočítaní knihy. Príbehy začínajú jednoducho, no postupne naberajú na hĺbke a vďaka nejasným záverom a množstvu nezodpovedaných otázok si ich každý čitateľ môže vyložiť po svojom. Byť učiteľom literatúry, tieto poviedky dávam deckám rozoberať (hoci by ma za to asi nemali rady...). Autorove poviedky vynikajú predovšetkým atmosférou a postupným budovaním deja. Námety sa neopakujú, každá z poviedok vystupuje z knihy ako samostatná jednotka. Tieto trochu filozofické poviedky sa dobre hodia na blížiace sa jesenné večery, kedy za oknom duje vietor alebo husto prší a je zima. Pustite sa do knihy, ak máte chuť trochu si ponamáhať neuróny. Knihu by som neodporúčala na jednoduché oddychové čítanie v tom prípade vás otvorené konce môžu sklamať. Mňa toto prvé stretnutie s Aickmanom bavilo a chválim aj český preklad.
Čakala som klasické, bezmozgové smutko, v ktorom sa hrdinka bude správať ako sedemnásťročná trápna koza, 3/4 knihy budú tvoriť posteľové scény (zelovoc, jaskyniari, botanici, prípadne všetko dokopy a pár nových výrazov k tomu) a pri ktorom budem toľkokrát prevracať oči, až s nimi budem ako ventilárom ochladzovať svoj pracovný kútik. A nestalo sa! Kristen Baileyová sa postarala krásne prekvapenie.
Túto knihu som prečítala na jediný záťah. Nedokázala som sa od nej odtrhnúť, a to z niekoľkých dôvodov:
1.dospelá zrelá hrdinka, ktorá rieši rodinu, deti, prácu a do toho by mala napchať čas pre seba. Sympatická postava, prežívajúca bežné veci. Brala by som ju za kamošku. A konečne bez prehnanej americkej trápnosti!
2.Sarkazmus a skvelý britský humor. Autorka umne pracuje s Emminými pocitmi a dávkuje rôzne druhy sarkazmu podľa okolností. Veľmi mi to sadlo a užívala som si každú stránku.
3.Rodina Emmine sestry, rodičia a dcéry krásne dopĺňali príbeh. Niektoré pasáže boli dojemné. Knihy ako Štvrté krídlo so mnou emotívne ani nepohnú (sorry, not sorry); ale dajte mi takúto knihu o sesterskom a materskom pute a budem mať čo robiť, aby som si nezasoplila tričko.
4.Rodičovstvo - svet sám o sebe. Nielenže musíte dať všetko a ešte nekonečno k tomu do výchovy detí, ešte musíte aj zapadnúť medzi ostatných rodičov! Niekedy je to horor. A tu dobre opísaný.
5.Silný odkaz zmena nemusí byť zlá, záleží, ako sa k nej postavíme. Hlavne musíme chrániť svoju hodnotu a nezabúdať na vlastné šťastie.
Čo dodať? Som nadšená, nasmiala som sa a mala som aj slzy v očiach. Nesmierne som si príbeh užila. Je to skvelá a vtipná kniha, vďaka ktorej chcem prečítať aj ostatné romány od autorky. Neviem sa dočkať Meginho príbehu!
Anotácia znie skvele, takže som sa tešila na akčnú jazdu z alternatívnej budúcnosti, oživenú trochou sci-fi a fantasy. V tomto prípade som však nedostala, čo som čakala. V anotácii totiž chýba zmienka o tom, že ide o zbierku poviedok. Až po prečítaní troch z nich som si uvedomila, že nemôžem medzi nimi hľadať silnejšie prepojenie.
V každej poviedke vystupuje iná postava. Niektoré sa ešte neskôr v deji mihnú, ale v podstate ide len o pár epizódnych udalostí z rôznych období dejín Domoviny. Nie je dostatok času postavy lepšie spoznať a už vôbec nie je čas obľúbiť si ich. Vidíme vždy len konkrétny moment z ich života, pričom mi chýbalo hlbšie vykreslenie každodenného fungovania spoločnosti. Chýbalo mi tu viac sci-fi a fantázie. ZSSR tiež dostalo ľudí do vesmíru, čakala som preto viac technologického rozvoja.
Domovina buduje svoju propagandu na obrane pred Moskovským kniežaťom a jeho sfanatizovanými hordami. V jednej poviedke sa síce pozrieme na boj zblízka, lenže znova to bol iba jeden konkrétny okamih vytrhnutý z kontextu a bez dostatočného zázemia. Z konfliktu sa kvôli poviedkovej štruktúre stáva niečo abstraktné a vzdialené; škoda, toto ma zaujímalo asi najviac.
S čítaním som bojovala kvôli rozkúskovanému deju, ktorý si čitateľ musí sám pozliepať. Pozitívom však je, že vyvoláva otázky a núti čitateľa uvažovať. Rozprávačský štýl je tiež v pohode, čo je pri knihách od Epochy samozrejmé.
Prázdny svět ma bombastickou anotáciou oklamal a moje očakávania sa dosť líšili od reality. Zaslúžil by si románové spracovanie; na poviedky som sa nedokázala dobre napojiť. Kniha nie je zlá, len sme sa minuli a v danej chvíli mi nesadla. Odporúčam ju čitateľom, ktorí majú radi alternatívne reality a majú záujem o viac ako len pasívne lineárne čítanie.
Ako dieťa som film Posledný jednorožec neznášala. Desil ma a od raného destva som to nevidela. Povedala som si, že je načase zbaviť sa traumy a pustila som sa do CZ prekladu z roku 1997. V príbehu sa, ako názov napovedá, stretávame s poslednou jednorožkou, ktorá sa vydá hľadať ostatné jednorožce, dúfajúc, že nezostane na svete sama.
Posledný jednorožec je skôr fantasy ako rozprávka; fajn príbeh pre tých, ktorí premýšľajú, či sa do tohto žánra pustiť. Celým príbehom sa vinie smútok a melanchólia, ktorým primladí čitatelia rozumieť nebudú a ocenia to až neskôr.
Postavy sú pekné, hlavne jednorožka - je čistá a krásna a túži nájsť svoju rodinu. Stretávame ďalšie postavy, ktoré bojujú so sklamaniami. Mág Šmendrik hľadá svoju mágiu a celý svet sa z neho smeje. Běta rýchlo zistila, že žiť s tlupou zbojníkov, hoci dobrosrdečných, nie je ako byť v družine legendárneho Robina Hooda. Nádej je votkaná do viet a stretnutí, no je ukrytá za spomínanou melanchóliou. Iba potichu šepká a čitateľ dúfa, že to skončí šťastne.
Príbeh dobre plynie a zachováva si pútavosť. Neboli tu veľkolepé bitky či teatrálne momenty, no prečítala som ho na dva razy. Páčila sa mi rytierska romantika - bolo to napísané pekne a jemne a po všetkých tých smut fantasy ma tento príbeh priam pohladil. Veľmi pekný bol aj záver, v ktorom sa skrývalo veľa jednoduchej životnej múdrosti.
Kniha moju detskú traumu celkom rozptýlila čítala sa veľmi dobre a príbeh ma oslovil. Či už ste fanúšikom filmu alebo nie, príbeh by sa vám mohol páčiť. Je to ideálne čítanie napríklad na vianočné obdobie, kedy vpustíme do svojho bežného života viac rozprávkovej mágie. Ale malo to svoje čaro aj v lete. Jednoducho fantasy klasika.
Podobne ako napríklad v Kingovom To alebo v Strachu od Kariku, aj tu sa príbeh točí okolo detí, ktoré si prešli nesmierne traumatizujúcim zážitkom a ako dospelí sa snažia na to zabudnúť a žiť svoj život. Samozrejme, čitateľovi je jasné, že ich čaká konfrontácia práve s tým zlom, v ktoré nikto neverí.
V príbehu sa striedajú scény z pohľadu viacerých postáv. Udržať prehľad si vyžaduje určitý level technickej zručnosti, a tá Toddovi Keislingovi nechýba. Bavilo ma preskakovanie medzi postavami, ich zážitky a vnímanie udalostí, okrem toho sa z tónu autora dalo občas slušne predpovedať, kto by mohol prežiť a kto bude mať namále.
Postavy sú teda umne zapracované, sú odlišné a veľmi uveriteľné. Autor dobre poprepájal jednotlivé generácie. V YA a NA knihách sú postavy väčšinou mladé, krásne a chytré; žiadni skúsení mentori, chýbajú starší dospelí. Tu si každá generácia odmaká svoje a budú musieť spolupracovať.
Napätie v celej knihe sa dá krájať a autor ho perfektne dávkuje od prvej po poslednú kapitolu. Mágia v knihe je viditeľná a útočí na naše praveké strachy a fóbie. Autor našiel hranicu, pri ktorej sa človek možno znechutene zatvári, ale nemusí z toho mať nočné mory. Autorovi sa zvyknú vyčítať vulgarizmy. Áno, nájdete ich tu pár (a toho najhoršieho zrna), lenže aj tie mi dávali zmysel a pridávali postavám na uveriteľnosti vzhľadom na udalosti.
Ďáblův potok bola napínavá pecka, ktorá ma bavila. Todd Keisling píše presne takým štýlom, ktorý mi vyhovuje. Jednotlivé prvky a scény pospájal veľmi dobre a korunoval to skvelým rozprávačským štýlom. Vznikol tak fakt dobrý príbeh. Ja som spokojná a priaznivcom žánru odporúčam.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha nie je klasické fantasy. Je to ezoterický príbeh s hĺbkou, ktorá sa nedá plne uchopiť počas prvého čítania. Autorka sa nezameriava na klasické beletristické prvky, ako je dráma, náhle zvraty a efektné boje. Príbeh je jednoduchší postavy predstavujú isté archetypy a nedostávajú veľký priestor na rozvoj či vnútorný boj. Dahoma naberá nové schopnosti okamžite. Na budovanie sveta sa dôraz nekladie. Napokon však o to nejde.
Cieľom je ukázať čitateľom iný pohľad nazerania na svet a na to, čo sa nám deje. Dahoma sa učí, ako sa zbaviť strachu, ako vnímať smrť, dary prírody a objavovať svoju vnútornú silu. Autorka ukazuje, ako sa dá naučiť láskavosti a ako nájsť harmóniu a radosť z najobyčajnejších vecí. Kniha je plná hlbokých myšlienok a spomínajú sa tu bylinky a ich liečivé účinky. Sú šikovne zakomponované do deja a pomáhajú Dahome. Pri čítaní som mala pocit, akoby som sa vyhrievala v bylinkovej saune. Bolo to veľmi príjemné.
Popri odbočkách k šamanským rituálom a bylinkám sa príbeh pomaly posúva vpred a musím sa priznať, že ma záver knihy sklamal - skončil v tom najlepšom. Škoda, žiadalo sa mi čítať ešte viac. Možno raz vyjde pokračovanie.
Vlčí šamanku otvárajte s tým, že idete čítať knihu určenú k sebarozvoju. Nenásilnou a atraktívnou formou ukazuje základné spôsoby, ako sa vrátiť k životu spätému s prírodou a ako v sebe hľadať pokoj a harmóniu. Verím, že pre mnohých bude táto kniha milým a užitočným čítaním, ktoré sa dá viackrát vychutnať. Ak hľadáte chvíľku pokoja a pozitívneho myslenia, otvorte Vlčiu šamanku a nechajte sa povzbudiť silou bylín.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Michaela Ella Hajduková je skúsená autorka s ľahkým štýlom, vďaka ktorému príbeh plynie elegantne a dynamicky ako tanec krasokorčuliarky. Zatiaľ čo v prvej časti sa hrdinovia zbližovali a slušne to medzi nimi iskrilo, v pokračovaní už pôsobia ako stabilná dvojica. Ochraňujú sa, komunikujú spolu a sú si navzájom oporou.
Junni sa učí používať svoje schopnosti a spoznáva svoj nový domov. Nie je však jediná, kto prechádza vývojom. Páčilo sa mi, ako sa autorka pohrala s postavou jej tety Karrah. Spočiatku to vyzeralo tak, že to bude Junniina nemesis, ale autorka jej osud zaujímavo zvrtla. Aj by som si rada prečítala jej príbeh.
Pokiaľ ide o nepriateľov, tí ma trochu sklamali boli príliš mäkkí. Hlavne vo finále sa to s nimi vyriešilo príliš rýchlo a ľahko vzhľadom na dovtedajší priebeh deja. Hlavne od Skyggeho som čakala oveľa viac. Na jednej strane je fajn, že sa autorka vyhla mnohým zjavným klišé, na druhej si ten záver ešte niečo pýtal.
Koniec knihy sa mi veľmi páčil. Keďže ide o romantické fantasy, mala som na zozname zopár klišé, ktoré som očakávala. Bola som však milo prekvapená, keď autorka zapracovala jeden detail, ktorý som nepredvídala. Záver tak hneď nabral celkom inú atmosféru. Bolo to odvážne rozhodnutie, ktoré sa možno niekomu páčiť nebude, ale ja dávam palce hore.
Keď už som teraz vedela, aký štýl môžem od autorky očakávať, rýchlo som sa ponorila do deja a kniha ma bavila trochu viac ako prvý diel. Severská mytológia bola spracovaná fascinujúco, takže by ma potešilo, ak by vyšiel ďalší príbeh z tohto univerza. Kniha sa hodí na horúce leto zima tu iskrí všetkými farbami a nadchne podobne ako v Ľadovom kráľovstve. Výborné čítanie hlavne pre jemnejšie, romantické duše.
