Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Riadim sa starou pravdou, ktorú vystihol George R. R. Martin. Ten, kto nečíta, prežije len jeden život, zatiaľ čo ten, kto číta, ich prežije tisíc. Práve knihy mi umožňujú nazerať na svet z rôznych uhlov, prežívať cudzie osudy, emócie a rozhodnutia a aspoň na chvíľu vystúpiť z vlastného príbehu. Aj preto beriem čítanie nielen ako oddych, ale aj ako cestu k lepšiemu pochopeniu ľudí a seba samého.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kornel mi už tak nejak prirástol k srdcu, a tak som sa s radosťou vrhol na ďalšie jeho dobrodružstvo. Knihy nečítam v poradí, v akom vyšli, ale skôr podľa toho, ako sa mi ich podarí zohnať. V tomto prípade to vôbec neprekáža, pretože každý diel funguje ako samostatný príbeh. Na druhej strane je trochu škoda, že vzťahy medzi postavami a ich minulosť sa výraznejšie nerozvíjajú.
Tentoraz sa s Kornelom dostávame do Bratislavy. Už po prvých stranách som mal pocit, že toto by mohlo byť naozaj silné. Vražda kňaza, prostredie cirkvi, tajomstvá a skryté vzťahy. Kombinácia, ktorá má obrovský potenciál.
O to viac ma mrzí, že ten potenciál zostal podľa mňa opäť nevyužitý.
Kornel ako postava ma stále baví. Je to typ chlapa, ktorý toho už od života veľa neočakáva, no napriek tomu si drží svoje hodnoty. Pôsobí uveriteľne, ľudsky, ako niekto, koho pokojne stretnete ráno vo výťahu alebo pri venčení psa. A práve to je jeho sila.
Čo však podľa mňa knihe ubližuje, sú jeho nekonečné vnútorné monológy. Úvahy o svete, o tom, aký bol a aký je dnes, o vlastnej únave zo života… spočiatku to má svoju atmosféru, no postupne toho začne byť priveľa. Po čase som mal pocit, že samotný príbeh ustupuje do úzadia a slúži skôr ako kulisa pre tieto myšlienky. Aj linka s kolegyňou Miriam pôsobí skôr ako doplnok než niečo, čo by dej výraznejšie posúvalo.
Najväčšie sklamanie však pre mňa prišlo v závere. Nie preto, že by bol zlý ako nápad, práve naopak. Problém je v jeho spracovaní. Pôsobí uponáhľane, nedotiahnuto. Chýbajú odpovede na základné otázky, niektoré veci zostávajú len naznačené, akoby ich autor len letmo spomenul a išiel ďalej.
Za mňa osobne ide o jeden zo slabších dielov série. A to ma mrzí, pretože Kornela mám rád a ten potenciál tam jednoducho je, len akoby vždy zostal niekde na pol ceste.
Ak však hľadáte nenáročné čítanie na jeden večer, do autobusu alebo do čakárne, ktoré sa odohráva na Slovensku, kniha svoj účel splní. Za mňa tri hviezdičky, hoci reálne je to skôr dva a pol.
Túto sériu som mal v merku už dlhší čas, no ako to už býva, stále som si hovoril: „To potom, najskôr ešte toto…“. Reálne som sa k nej dostal až nedávno a musím sa priznať, že to bola láska od prvých strán. Až mi bolo ľúto, že som po knihách nesiahol skôr. Na druhej strane, možno aj knihy majú v živote svoj správny čas.
Už po dočítaní prvého dielu som sa tešil na rudolfínsku Prahu a ďalšie dobrodružstvá hlavnej trojice postáv. A musím povedať, že som rozhodne nebol sklamaný.
Vo svojej podstate ide o detektívku, ktorá je skutočne výborne napísaná. Veľmi sa mi páči, ako si autor dáva záležať na historických detailoch. Na opisoch zbraní, jedál, prostredia aj každodenného života. Vtedajšie mestá tu nepôsobia romanticky ani idealizovane. Práve naopak, sú špinavé, nebezpečné a plné života. A práve to im dodáva autenticitu.
Dej plynie plynulo, bez hluchých miest či zbytočných pasáží, ktoré by knihu umelo nafukovali. Rozsah je podľa mňa presne taký, aký má byť. Veľmi ma baví aj rôznorodosť hlavných postáv a ich vzájomná dynamika. Každý z nich je iný, no spolu fungujú výborne.
V tomto diele som mal síce miestami pocit, že Stein pôsobí, najmä v prvej časti, až príliš puritánsky a menej sympaticky, no beriem to skôr ako osobný dojem. Ako postava funguje veľmi dobre a zapadá do celkového obrazu príbehu.
Dej zároveň veľmi dobre strieda tempo. Dynamické a akčné pasáže sa prirodzene prelínajú so zaujímavými stretnutiami a rozhovormi, ktoré posúvajú príbeh ďalej a zároveň dávajú priestor lepšie spoznať jednotlivé postavy. Práve tieto momenty považujem za jednu z najsilnejších stránok knihy.
Veľmi ma potešilo aj to, že sa v tomto diele dozvedáme viac z minulosti kaprála Jaroša. Tieto drobné odhalenia postavy pekne prehlbujú a dávajú jej ďalší rozmer, čo celý príbeh robí ešte uveriteľnejším.
Oceňujem aj to, že kniha sa nesnaží o bombastické, prehnané závery. Stavia skôr na ľudskosti postáv, na ich rozhodnutiach a motívoch, ktoré pôsobia uveriteľne. Po celý čas sa pracuje s rôznymi možnosťami a vysvetleniami, čo udržiava napätie až do konca. A práve záver ma potešil. Nepôsobí ako „superhrdinský happy end“, ale zostáva verný tónu celého príbehu.
Za mňa skvelé čítanie, ktoré vás dokáže vtiahnuť do sveta, z ktorého sa nechcete vrátiť. Táto séria si ma rozhodne získala a už teraz sa teším na ďalší diel.
Opäť ďalší diel zo série Agent JFK a tentoraz som sa na knihu veľmi tešil. Zaujímalo ma, aký nový svet tentoraz autori predstavia. Predsa len posledných niekoľko dielov bolo medzi sebou viac-menej prepojených a ja som bol zvedavý, kam sa príbeh posunie ďalej.
Tentoraz je autorkou žena a priznám sa, že je to na knihe cítiť. Potoky krvi, detailné opisy zranení či tisíce vystrelených nábojov tu ustupujú viac do pozadia a väčší priestor dostávajú pocity a vnútorné prežívanie hlavnej hrdinky. Paradoxne to však vôbec nie je na škodu, skôr to dodáva príbehu trochu iný tón, než na aký sú čitatelia série zvyknutí.
Celý príbeh pôsobí miestami takmer ako detektívka. Dej sa postupne odhaľuje, jednotlivé kúsky skladačky do seba zapadajú a čitateľ spolu s postavami zisťuje, čo sa vlastne v tomto svete deje. Tento postupný spôsob rozprávania funguje dobre a udržiava napätie.
Čo mi však trochu chýbalo, bola väčšia hĺbka samotného príbehu. Jednotlivé diely série Agent JFK síce nikdy nepatrili medzi rozsiahle romány, no tentoraz som mal pocit, že príbeh skončil akosi prirýchlo a pokojne by si zaslúžil viac priestoru na rozvinutie.
To však neznamená, že ide o slabý diel. Naopak, záver naznačuje dejovú líniu, ktorá by v budúcnosti mohla byť veľmi zaujímavá a určite som zvedavý, kam sa bude uberať ďalej.
Kniha obsahuje aj bonusovú poviedku Žriedlo moci, ktorá ma osobne bavila možno ešte viac než samotný román. Konečne sa totiž dozvedáme viac o minulosti agentúry, o pôvode X-Hawka a o jeho vzťahu k agentúre či k Andrei de Villefort. Práve tieto momenty rozširujú celý svet série a dodávajú mu ďalšie zaujímavé vrstvy.
Za mňa teda ide o slušný diel série, ktorý síce mohol byť o niečo rozvinutejší, no stále ponúka zaujímavý príbeh a veľmi dobrú bonusovú poviedku.
Pracovať na sebe a na svojich vzťahoch je nikdy nekončiaca, celoživotná cesta. Keďže tento rok ma čakajú pomerne veľké výzvy a zároveň si veľmi dobre uvedomujem, že práca s ľuďmi je jednou z vecí, v ktorej sa človek môže stále zlepšovať, táto kniha ma prirodzene zaujala. Objednal som si ju s očakávaním, že mi možno ponúkne niekoľko zaujímavých postrehov.
Priznám sa však, že keď mi prišla domov, prvý dojem bol mierne rozpačitý. Malá, útla knižka a ja som si položil otázku, či to nebude len ďalší z radu motivačných „blábolov“, ktoré síce dobre znejú, ale človeku veľa nedajú. Keď som ju už však mal doma, rozhodol som sa, že jej dám šancu.
A musím povedať, že som bol veľmi milo prekvapený.
Mnohé veci, ktoré autor v knihe spomína, človek v podstate pozná. Sú to princípy, ktoré nám dávajú zmysel a ktoré sme už možno niekde počuli. No práve to je na tejto knihe zaujímavé. Dokáže ich pripomenúť veľmi jasne, jednoducho a prakticky. Človek si pri čítaní často povie: „Áno, presne takto to funguje.“
Kapitoly sú krátke, stručné a priamočiare. Bez zbytočných omáčok, bez dlhých teoretických úvah. Autor pracuje s krátkymi príkladmi a konkrétnymi situáciami z bežného života, čo robí čítanie veľmi príjemným a praktickým. Nakoniec som si uvedomil, že kniha vôbec nemusí mať päťsto strán, aby človeku niečo dala. Niekedy práve stručnosť a jasnosť predstavujú jej najväčšiu silu.
Dokonca ju nosím stále so sebou v taške. Keď mám chvíľu času, len tak si v nej zalistujem, pripomeniem si niektoré myšlienky a hlavne skúšam ich aplikovať v každodenných situáciách. A musím povedať, že zatiaľ s celkom dobrým výsledkom.
Za mňa veľmi dobrá voľba a som rád, že som po tejto knihe siahol. Určite ju môžem odporučiť.
Černí baroni sú jedným z mojich najobľúbenejších filmov a už veľmi dlho som mal v pláne prečítať si aj knižnú predlohu. Nakoniec som na ňu natrafil viac-menej náhodou v jednom antikvariáte a jednoducho som jej nedokázal povedať nie.
Kto videl film, veľmi dobre vie, čo môže očakávať. Všetky známe postavy od Kefalína, cez Jasánka, Troníka, Hamáčka až po legendárneho majora Terazkyho vytvárajú dokonalý obraz absurdity vojenskej služby v časoch, ktoré dnes pôsobia takmer neuveriteľne. A práve táto absurdita je jedným z najväčších zdrojov humoru celej knihy.
Hoci patrím ku generácii, ktorá už nebola povolaná na povinnú vojenskú službu, práve vďaka takýmto príbehom si človek dokáže aspoň trochu predstaviť, aké to mohlo byť. Na jednej strane tvrdá realita vojenského režimu, na druhej strane zvláštna zmes humoru, improvizácie a ľudskej vynaliezavosti, ktorá dokázala aj z nepríjemných situácií urobiť niečo, na čo sa spomína s úsmevom.
Príbehy sú vtipné, miestami absurdné, niekedy možno až na hrane, no nikdy nesklznú do lacného humoru alebo nepríjemnej polohy. Naopak, počas čítania som sa niekoľkokrát pristihol pri tom, že sa smejem nahlas. Švandrlíkov rozprávačský štýl je prirodzený, svižný a mimoriadne zábavný.
Samozrejme, tým, že som film videl nespočetnekrát, mám jednotlivé postavy v hlave automaticky spojené s tvárami hercov. V tomto prípade to však vôbec neprekáža, práve naopak. Filmové obsadenie bolo tak výborne zvolené, že tieto predstavy čítanie skôr spríjemňujú než rušia.
Veľmi ma bavilo aj to, koľko rôznych charakterov sa v knihe stretáva. Ľudia s odlišnými názormi, životnými skúsenosťami, povahami aj schopnosťami sú nútení spolu žiť a fungovať v jednom absurdnom systéme. Práve z tohto stretu vznikajú mnohé z najlepších a najzábavnejších situácií.
Za mňa ide o knihu, ktorú by si mal aspoň raz prečítať každý človek z bývalého Československa a možno obzvlášť muži. Je to nielen skvelá zábava, ale aj zaujímavý obraz jednej zvláštnej kapitoly našej histórie.
Ešte na záver by som pridal jednu myšlienku, ktorá ma pri čítaní napadla. Prekvapilo ma, aká je táto kniha aktuálna aj dnes. Možno sa zmenil slovník, možno jeden svetonázor vystriedal iný, no niekedy sa neviem ubrániť pocitu, že opäť žijeme dobu, ktorá je svojím spôsobom absurdná. A práve preto pôsobia Černí baroni stále tak sviežo, pretože absurdita sveta sa, zdá sa, nikdy úplne nestratí.
Musím sa priznať, že prípady Kornela Karoviča mi už tak nejako prirástli k srdcu. Aj keď nejde o literatúru, ktorá by sa snažila tváriť ako veľké umelecké dielo, má niečo, čo ma pri tejto sérii vždy baví, a to realistické prostredie. Každý príbeh je zasadený do konkrétnych miest a ak človek danú lokalitu čo i len trochu pozná, dodáva to čítaniu príjemnú pridanú hodnotu. Máte pocit, že sa po tých miestach dokážete prejsť, že príbeh sa mohol pokojne stať aj v realite.
Na knihu Šelmy a hyeny som bol prirodzene zvedavý, pretože ide o akési zrodenie Kornela ako postavy a zároveň vysvetľuje niektoré motívy, ku ktorým sa autor v neskorších dieloch opakovane vracia, najmä jeho životnú lásku a udalosti, ktoré ho formovali.
Musím však úprimne povedať, že práve tento prvý diel považujem za jeden z najlepších v celej sérii. Zápletka je ucelená, dejové línie sú dotiahnuté do konca a nezostávajú len vo forme náznakov či otvorených otázok, čo je niečo, s čím som mal pri niektorých neskorších knihách autora menší problém. Tu príbeh drží pokope a pôsobí premyslenejšie.
Zaujímavé je aj pozadie politických a spoločenských pomerov na Slovensku, ktoré autor vykresľuje pomerne realisticky. Miestami som mal dokonca pocit, že realita býva ešte divokejšia než to, čo čítame v knihe, a to je samo o sebe výpovedné.
Samotná zápletka je pomerne pútavá a rozuzlenie ešte o niečo zaujímavejšie. Nejde o knihu, ktorá by vás emocionálne rozbila alebo šokovala genialitou, ale funguje presne tak, ako má fungovať dobrá oddychová detektívka. Drží pozornosť, posúva dej dopredu a nechá vás čítať ďalej.
Ak hľadáte nenáročnú knihu, ktorá vás zabaví napríklad počas cesty vlakom alebo spríjemní víkend, touto voľbou určite neurobíte krok vedľa.
Za mňa slušné štyri hviezdičky (reálne skôr tri a pol, ale rád to zaokrúhlim nahor).
Priznám sa, že túto knihu som si kúpil v podstate len preto, že ma zaujal jej obal. Áno, niekedy sa nechám viesť čistou náhodou a siahnem po knihe, ktorá mi jednoducho „padne do oka“. Navyše som mal práve chuť na klasickú ducharinu, takže voľba bola jasná.
Musím povedať, že ide o prvú knihu, ktorú som od autora čítal, a celkovo ma príjemne prekvapila. Veľmi ma bavila atmosféra a prostredie, do ktorého je príbeh zasadený. Baneberry Hall som si vedel živo predstaviť. Jeho chodby, miestnosti, ticho aj napätie, ktoré v ňom visí vo vzduchu. Presne taký dom by ste od starého sídla s temnou históriou očakávali.
Motív strašidelného domu je v literatúre síce spracovaný už nespočetnekrát, no v tomto prípade mi to vôbec neprekážalo. Mám rád klasické hororové príbehy a autorovi sa podarilo vytvoriť atmosféru, ktorá funguje. Najviac ma bavilo to neustále balansovanie medzi vierou a pochybnosťou. Raz som mal pocit, že nadprirodzené javy sú skutočné, o pár strán neskôr som o tom opäť pochyboval. Tento kolotoč neistoty vydrží až do samotného rozuzlenia a drží čitateľa v napätí.
Veľmi dobrým rozhodnutím je aj rozprávanie príbehu v dvoch časových rovinách, retrospektívnej a súčasnej. Dodáva to deju hĺbku, vrstvy a postupné odhaľovanie informácií pôsobí prirodzene a zaujímavo.
Priznám sa však, že miestami mi hlavná postava liezla trochu na nervy, najmä svojím neustálym pocitom, že ju všetci klamú alebo jej niečo zatajujú. Občas som mal chuť jej povedať: „Dievča, taký je život.“ Na druhej strane to vlastne funguje. Postavy nemusia byť dokonalé, aby boli dobré. Musia byť uveriteľné. A to Maggie je.
Kniha ma bavila, čítala sa rýchlo a mala presne tú atmosféru, ktorú som od nej očakával. Na päť hviezdičiek jej podľa mňa niečo chýbalo. Možno ešte o niečo silnejšie emócie alebo výraznejšie finálne „wow“. Ale veľmi slušné štyri hviezdy si určite zaslúži.
Knihu odporúčam každému, kto má rád klasické hororové príbehy so strašidelným domom, tajomstvami minulosti a postupným odhaľovaním pravdy. A ja si určite rád prečítam od autora ešte niečo ďalšie.
Kým v prvom diele tejto trilógie sme sa viac-menej zoznamovali s jednotlivými postavami, ich minulosťou a sledovali sme ich postupný vývoj, v druhom diele sa veci konečne začínajú naplno hýbať. Dejové línie sa rozbiehajú, konflikty sa prehlbujú a napätie citeľne narastá. Je cítiť, že ide o stred trilógie, príbeh sa pripravuje na veľké vyvrcholenie.
Všetky dejové línie ma bavili, no ešte viac ma bavilo sledovať samotné postavy. Abercrombie má dar ukazovať ľudí takých, akí sú. Nejednoznačných. Tvrdí bojovníci postupne odhaľujú svoju zraniteľnosť a ľudskosť, zatiaľ čo tí, ktorých by sme možno považovali za morálne pevné postavy, ukazujú slabosti, pochybnosti a vlastné temné stránky. Nikto tu nie je úplne dobrý ani úplne zlý a práve to robí príbeh taký presvedčivý.
Kniha má všetko, čo by ste od veľkej fantasy ságy mohli očakávať. Epické bitky, politické intrigy, zradu, beznádejné situácie aj momenty úľavy, ktoré prichádzajú práve vtedy, keď ich čitateľ najviac potrebuje. Pri putovaní hlavnej skupiny som sa neubránil paralelám s Pánom prsteňov, no veľmi oceňujem, že nejde o lacnú napodobeninu. Abercrombie vytvára vlastný svet a vlastný tón. Drsnejší, cynickejší a realistickejší.
Osobne ma najviac baví inkvizičná dejová línia s Gloktom. Jeho pohľad na svet, vnútorné monológy a cynický humor patria k najsilnejším prvkom celej trilógie. Práve on je dôkazom, že aj postava, ktorá by mala byť „negatívna“, dokáže byť paradoxne jednou z najzaujímavejších a najľudskejších.
Kniha patrí medzi tie, ktoré vás nútia otáčať stranu za stranou, aj keď je pol druhej ráno a vy viete, že o pár hodín vstávate do práce. Tempo, napätie aj zvedavosť fungujú presne tak, ako majú.
Musím priznať, že ma trochu prekvapili sexuálne scény. V tomto type fantasy nebývajú vždy podané tak priamo a detailne, no v konečnom dôsledku do príbehu zapadajú. Dodávajú postavám ľudskosť a autenticitu. Pripomínajú, že hrdinovia nie sú len bojovníci a legendy, ale aj obyčajní ľudia so slabosťami a túžbami.
Osobne sa už veľmi teším na tretí diel, pretože som úprimne zvedavý, ako sa všetky načrtnuté línie nakoniec uzavrú. Ak prvý diel bol zoznamovanie a druhý rozbeh, ten tretí by mal byť výbuch.
Ďalšie pokračovanie série Agent JFK ponúka presne to, na čo sú fanúšikovia zvyknutí a čo majú radi. Neskutočnú dávku akcie, neustály tlak, pocit beznádeje, že tentoraz sa to už jednoducho nemôže podariť… a napriek tomu sa to opäť nejak podarí.
Na pozadí sa odohráva konflikt korporácií, technologických gild a mocenských štruktúr, ktorý však postupne vyvoláva otázku: je to naozaj tak, ako to vyzerá? Alebo je za tým niečo oveľa väčšie a zložitejšie? Práve táto neistota dodáva príbehu napätie aj zaujímavý rozmer.
Kniha zároveň prináša rozuzlenie dejovej línie, ktorá bola naznačená už v dvanástom diele, čo poteší najmä čitateľov sledujúcich sériu dlhodobo. Je príjemné vidieť, že jednotlivé časti na seba nadväzujú a vytvárajú širší obraz univerza.
Veľmi sa mi páčil priestor, ktorý dostal Frank Boorman. Jeho vnútorný zápas so sebou samým, pochybnosti a osobné démony sú síce načrtnuté len v niekoľkých momentoch, no o to silnejšie pôsobia. Jedna konkrétna scéna dokáže povedať viac než dlhé vysvetľovanie a dodáva postave hĺbku, ktorá presahuje čistú akciu.
Rovnako zaujímavý je aj John Francis Kovář, ktorý sa opäť ocitá na tenkej hranici medzi tým, čo je morálne správne, a tým, čo je nutné urobiť pre prežitie či vyšší cieľ. Práve tieto momenty robia sériu JFK viac než len dobrodružnú sci-fi, dávajú jej ľudský rozmer. Otázka, či človek dokáže zostať verný sám sebe, keď ide o všetko, tu rezonuje veľmi silno.
Ak máte túto sériu radi, tento diel vás určite nesklame. Prináša všetko, čo od nej očakávate. Tempo, akciu, nápady aj emóciu.
Osobne som však rád, že sa touto knihou uzatvára jedna väčšia dejová línia. Pôsobí to prirodzene a zároveň to otvára dvere novým príbehom. A práve na tie sa už teraz teším.
K tejto knihe som sa dostal viac-menej náhodou. Vyhral som ju v tombole. A keďže knihám zvyknem veriť aj vtedy, keď si ma nájdu samy, rozhodol som sa jej dať šancu. A urobil som dobre. Príbeh ma pomerne rýchlo pohltil a postupne som si uvedomoval, že nejde o obyčajné čítanie „na večer“, ale o knihu, ktorá sa vám dostane pod kožu.
Ak by som ju mal opísať jednou vetou, povedal by som, že je to kniha o živote. O jeho radostiach aj trápeniach, o úspechu aj prázdnote, o náhodách, ktoré menia smer a o tom, že nie všetko máme pod kontrolou, aj keď si to o sebe myslíme.
Text je miestami vtipný, inokedy ironický, občas až smutne premýšľavý. Veľmi mi sadol jazyk, akým je kniha napísaná, pôsobí prirodzene, civilne, no zároveň presne vie, kedy má udrieť pointou. Oceňujem aj výraznú dávku satiry, ktorá nie je samoúčelná, ale skôr odhaľuje slabosti postáv aj spoločnosti ako takej.
Silnou stránkou knihy je aj autorov pohľad na ruskú spoločnosť v období veľkých zmien, na divoké deväťdesiate roky. Na čas, keď sa zo „zajtrajška“ stal pojem bez obsahu, keď sa hodnoty prepisovali zo dňa na deň a keď sa z nikoho mohol stať niekto veľmi bohatý… a z niekoho zasa nikto. Tento exkurz nepôsobí ako suchá spoločenská analýza, ale ako živý obraz doby, ktorú charakterizoval chaos, túžba po úspechu a často aj strata morálnych zábran. Áno, presne takto nejako si človek predstavuje Rusko tej doby.
Priznám sa, že pri závere som cítil miernu nespokojnosť. Niektoré naznačené dejové línie by si podľa mňa zaslúžili ešte trochu viac priestoru, možno iné, otvorenejšie alebo odvážnejšie rozuzlenie. Na druhej strane, čím viac som nad tým premýšľal, tým viac mi dochádzalo, že práve táto „nedopovedanosť“ vlastne k téme knihy sedí. Aj v živote predsa nie vždy dostaneme odpovede na všetky otázky. A nie vždy sa všetko uzavrie tak, ako by sme chceli.
Pre mňa je to kniha, ktorá vás prinúti zamyslieť sa nad tým, čo je v živote skutočne dôležité. Čo je šťastie. A či je úspech naozaj tým, čím sa tvári. Zároveň vám potichu povie niečo, čo asi všetci niekde vnútri tušíme, ale čo by sme si aj tak radi vyskúšali na vlastnej koži:
Peniaze samy o sebe šťastie neprinesú.
Za mňa veľmi dobrá, inteligentná a premýšľavá kniha, ktorá zostane v hlave ešte dlho po dočítaní.
