Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profilVeľmi pútavo písaná kniha, plná inšpirujúcich myšlienok. Samozrejme, náš svet nie je ideálny, ani nikdy nebude, preto mnohé myšlienky sú nie nerealizovateľné, ale skôr sme ako ľudstvo zatiaľ nenašli na ne odvahu. Osobne ma veľmi zaujala myšlienka podeliť sa s tým, čoho máme nadbytok. Je to zároveň jedna z myšlienok, ktorú môžme aktívne aplikovať na samých seba, a priespieť tak k rovnováhe tam, kde rovnováha chýba a namiesto nej panuje bezmocnosť a strach z ďalšieho dňa. Ak mám prebytok ovocia alebo zeleniny z vlastnej záhradky, neubudne zo mňa ak sa s týmto prebytkom podelíme napríklad s rodinami v susedstve. A rovnako to platí aj o našom vzdelaní. Zdieľajme ho. :)
Johna Greena som čítavala ako tínedžerka, a tak ma zaujímalo, ako na mňa jeho tvorba zapôsobí teraz, ešte k tomu po niekoľkých rokoch. Musím povedať, že táto kniha je úplne bežnou greenovkou, na akú som bola zvyknutá, pretože som ju okamžite spoznala podľa štýlu autorovho písania.
Hlavnou postavou je šestnásťročná Aza, ktorá má OCD a hľadá svoj smer v živote. Rozpráva svoju úprimnú spoveď a opisuje, ako sa pasuje so životnými nástrahami. Viac-menej sme v príbehu len svedkami jej nutkavých a obsesívnych myšlienok, prehnaného rozmýšľania o každom jej konaní a dokonalými pozorovateľmi jej každodenného života. Na pozadí toho všetkého beží príbeh, ktorého je Aza súčasťou, ale podľa mňa ho zatienila samotná Aza a jej dotieravé myšlienky, ktoré sa vždy tlačili do popredia. Spolu s kamarátkou Daisy totiž riešia záhadné zmiznutie miliardára Russella Picketta za peňažnú odmenu. Znie to ako fajn motív na dobrodružné čítanie o dvoch detektívkach, ale nemajte od celej dejovej línie veľké očakávania.
Všade samé korytnačky je na prvé počutie trochu zvláštny názov knihy. Priznávam, že keď som si vybrala túto knihu na čítanie, hoci mi už dlhšiu dobu stála na poličke, nevedela som, čo od nej čakať. Možno by ma tento príbeh chytil za srdce skôr v mojom tínedžerskom veku, než teraz. John Green chce často v príbehu povedať všetko, ale bežne skĺzne do divných opisov, nudného rozprávania a zvykne odbočovať od témy. Tieto nedokonalosti v jeho štýle písania podľa mňa milujú všetci nadšenci YA, ale mne to tentoraz vadilo a zrejme už takéto bezduché rozprávanie v knihách nevyhľadávam. Autor síce vie podať ťažké témy aj humorne a zrozumiteľne, čo sama potvrdzujem aj z jeho starších diel, ale na tomto príbehu mi niečo nesedelo. Možno si niekto povie, že to bolo smutné a poučné čítanie, ale ja som tieto pocity u seba nepostrehla.
Inak, údajne je táto kniha aj sfilmovaná, tak možno by vás viac zaujalo práve filmové spracovanie. Mojimi favoritmi od autora však navždy zostanú príbehy Na vine sú hviezdy a Kam zmizla Aljaška.
Kniha bola pre mňa, žiaľ, jedným z najväčších knižných sklamaní.
Od knihy som očakával napínavý psychologický thriller plný tajomstiev a postupného odhaľovania pravdy. Namiesto toho som dostal príbeh, ktorý sa z veľkej časti točí okolo stalkingu a posadnutosti, no ani tieto témy podľa mňa neboli spracované dostatočne presvedčivo.
Najväčším problémom boli pre mňa postavy. Ich správanie na mňa pôsobilo veľmi nelogicky a často som mal pocit, akoby reagovali úplne neprirodzene. Viaceré rozhodnutia nedávali zmysel a namiesto toho, aby som sa do príbehu ponoril, som si len opakovane kládol otázku: Prečo by to niekto urobil?
Ťažko sa mi veril aj samotný vývoj vzťahov. Hlavná hrdinka si vytvorí silnú náklonnosť k človeku, ktorého prakticky nepozná a o ktorom si urobí obraz len na základe niekoľkých prečítaných e-mailov. Tento motív na mňa pôsobil veľmi nevierohodne a nedokázal som sa s ním stotožniť.
Ak ide o napätie, to mi v knihe prakticky chýbalo. Dej sa vlečie, absentujú výraznejšie zvraty a ani záverečné odhalenie neprinieslo očakávaný efekt. Namiesto silného finále prišlo skôr nevýrazné rozuzlenie, ktoré vo mne nezanechalo takmer žiadny dojem.
Celkovo som si knihu vôbec neužil. Originálny námet tu síce bol, no podľa mňa zostal nevyužitý a výsledok ma nedokázal zaujať ani emocionálne, ani ako thriller.
Za mňa 2 z 5. Túto knihu, žiaľ, nemôžem odporučiť, najmä ak od psychologického thrillera očakávate napätie, premyslené postavy a prekvapivé zvraty.
Kniha ma príjemne prekvapila. Ide o vydarený mix thrilleru, krimi a mystery, pričom jednotlivé žánre spolu fungujú veľmi prirodzene.
Príbeh sa začína vraždou, no jeho najväčším lákadlom je záhadná pražská štvrť Severní Pfalz. Je to miesto, o ktorom akoby všetci vedeli, no zároveň o ňom nikto mimo jeho hraníc nedokáže povedať takmer nič. Táto záhada vytvára od začiatku výbornú atmosféru a núti čitateľa neustále premýšľať, čo sa za celým tajomstvom vlastne skrýva.
Autor veľmi dobre pracuje s tempom. Dej je svižný, napätie postupne graduje a vyšetrovanie sa prirodzene prelína s nadprirodzenými či nevysvetliteľnými prvkami. Páčilo sa mi, že ani kriminálna, ani mysteriózna línia neprevažuje obe sú vyvážené a navzájom sa dopĺňajú.
Čo mi však trochu prekážalo, bolo, že po dočítaní zostalo viacero otázok nezodpovedaných. Niektoré udalosti alebo pravidlá fungovania záhadných javov by si podľa mňa zaslúžili podrobnejšie vysvetlenie. Na jednej strane to podporuje tajomnú atmosféru, na druhej vo mne zanechalo pocit, že nie všetko bolo úplne dotiahnuté.
Napriek tomu som si knihu užil. Ak máte radi príbehy, ktoré kombinujú detektívku s mysterióznou záhadou a postupne budovaným napätím, určite stojí za pozornosť.
Celkovo hodnotím 4 z 5.
Pani jazera predstavuje veľkolepé zakončenie príbehu Geralta, Ciri a ostatných postáv, ktoré som si počas celej série obľúbil. Zaklínačská sága zostáva mojou srdcovkou a ani tento záverečný diel na tom nič nemení.
Autor opäť prináša skvelý príbeh plný politiky, intríg, vojen, osudových rozhodnutí a silných emócií. Zaujímavosťou tejto knihy je spôsob rozprávania. Dej nesledujeme len z pohľadu hlavných postáv, ale aj očami mnohých vedľajších postáv, kronikárov či rozprávačov z budúcnosti. Tento štýl môže byť spočiatku náročnejší, no zároveň dodáva príbehu jedinečnú atmosféru a pocit, že sledujeme skutočné dejiny legendárnych udalostí.
Veľmi sa mi páčilo, ako autor postupne uzatvára všetky dôležité dejové línie. Mnohé otázky, ktoré sa objavovali počas celej ságy, tu dostávajú svoje odpovede a jednotlivé osudy postáv sa napokon prepoja do zmysluplného celku.
Treba však počítať s tým, že nejde o jednoduché oddychové fantasy. Sapkowski používa bohatú slovnú zásobu, komplexnejšie vety a často pracuje s narážkami, filozofickými úvahami či historickými paralelami. Čítanie je preto náročnejšie, no o to viac dokáže odmeniť pozorného čitateľa.
Záverečné stránky vo mne zanechali silný dojem a pripomenuli mi, prečo mám túto sériu tak rád. Nie je to len príbeh o boji dobra a zla, ale aj o osude, priateľstve, láske a cene, ktorú musíme zaplatiť za svoje rozhodnutia.
Za mňa jednoznačne 5 z 5. Dôstojné a emotívne zakončenie jednej z najlepších fantasy ság, aké som kedy čítal.
3,5*
Zatiaľ všetky knihy od Freidy, ktoré som si prečítala, boli super. Nepoložiteľné. Ale toto…?
Povedala by som, že to bolo práve tým prostredím, ktoré mne nepôsobilo vôbec napínavo. Pre mňa asi najzaujímavejšie momenty boli, keď bola Addie šikanovaná, lebo tú frustráciu, ktorú som vtedy cítila, bola hmatateľná (a to teraz v dobrom zmysle!).
Moje čítanie išlo zhruba tak, že som si prečítala zopár stránok a potom som to položila. To isté na druhý deň. A aj ďalší.
Nebolo mi sympatické ani to, ako bol zobrazený vzťah medzi učiteľom a študentkou. Na druhej strane si ale myslím, že autorka urobila dobrú prácu tým, že sa vžila do roly mladej Addie alebo mladých dievčat všeobecne, ktoré sa dajú ľahko zmanipulovať a oklamať. Jej myšlienkové pochody boli niekedy ťažké na nervy, ale aj tak realistické.
Celú knihu som čakala na to, aby sa uskutočnil nejaký zvrat, lebo som vedela, že Freida má ešte niečo ukryté. Ale do zhruba dvoch tretín išlo presne tak, ako som očakávala. Posledná tretina nabrala spád a tie už boli oveľa napínavejšie. Neboli tu až také veľké prekvapenia, na aké som u autorky zvyknutá, ale stále dobré.
Všetko to zachránil epilóg, ktorý opäť nesklamal jedným zvratom, na ktorý som sa iba pozerala s otvorenými ústami.
Celkovo to nebolo až také zlé, ale zatiaľ u mňa najslabšia Freida.
4,5*
Táto séria. TÁTO SÉRIA!
Nielen táto kniha, ale celá séria Divoríše nesie toľko mágie a čara, že čitateľ spozná jeden úplne iný svet. Predstavte si Harry Potter vibes, kde je v rámci našej Zeme jeden ďalší svet, ktorý môžu spoznať iba jedinci nesúci dar. A v tomto svete vládne príroda. Ako čitateľ sa doň tak ľahko ponoríte, lebo tie opisy sú úžasné.
A podľa mňa je dokonalá pre mladších čitateľov (10+), ktorí chcú začať s fantasy žánrom. Prečo? Je plná dobrodružstiev a sily priateľstva. K tomu ešte aj zdôrazňuje myšlienku, aká je príroda pre nás dôležitá a prečo ju musíme ako ľudstvo chrániť. Prežijete s postavami toľko emócií, tie dobré, ale aj tie zlé. Uvidíte, ako ich žiaľ posunie k tomu, aby sa snažili ešte viac. Ako im túžba zachrániť milovaných dodá odvahu postaviť sa prekážkam.
Táto posledná kniha, priznám sa, sa začala trošku pomalšie a spočiatku som sa mala problém začítať, ale druhá polovica otočila karty. Nechýba tu napätie, nebezpečenstvo, boje (v rámci opisov vhodných pre mladších, samozrejme) alebo zvraty, na ktoré sme čakali od prvej knihy. Dozvieme sa, kde je v skutočnosti mama Daisy a všetko sa pekne uzavrie.
Posledné stránky boli naozaj epické a na mne určite zanechali stopu. Jeden deň by som sa k tejto sérii rada vrátila, a preto by som ju odporučila nielen malým, ale aj veľkým čitateľom, ktorí by radi siahli po fantasy, ktorá sa netočí okolo romantiky. Je to príbeh o odvahe, priateľstve a dobrodružstvách, ktorý rozhodne stojí za to.
Odporúčam!
Kniha bola proste iná, než na aké sme zvyknutí. Určite bude trochu vyčnievať z mojej zbierky kníh. Ale tú inakosť a odvahu písať autenticky, bez prikrášľovania, podľa seba, ako to autor cítil, na druhej strane moc oceňujem. Kniha sa čítala veľmi dobre a dej bol písaný pútavo, tie dni cestovania neboli rovnaké, každý deň iné dobrodružtvo, iné myšlienky. Knihu obahacujú autorove kresby, čo knihe dodáva šmrnc.
Tohle hodnocení bude průšvih.
Abychom se pochopili - série s Hodinou smrti je moje srdcovka. Před pár lety jsem četla Oba na konci zemřou a ta knížka se dostala mezi mých top 5 ještě dřív, než jsem ji vůbec dočetla. Před pár dny jsem zjistila, že existují další dva díly - jeden předcházející a tenhle navazující. Okamžitě jsem si koupila oba a teď už je mám za sebou.
Nechci, aby to někdo pochopil špatně. Tahle knížka je brutální a má v sobě přesně všechno, co jsem od ní čekala. Miluju propojení postav napříč celou sérií a to, jak vás příběh nepřestane držet v napětí. Celou dobu víte, že se schyluje k něčemu strašnému, a když to přijde, stejně vás to překvapí.
Stránku za stránkou jsem přemýšlela, jak to celé dopadne. Čekala jsem na hovory Hodiny smrti a snažila se poskládat všechny střípky dohromady. Tahle knížka byla v něčem stejná jako ty předchozí, ale zároveň úplně jiná. A právě to se mi na ní strašně líbilo. Díky tomu jsem byla v napětí snad ještě víc než u předchozích dílů.
Jenže…
Ten konec mě fakt naštval.
Po celou dobu čtení jsem cítila, že se schyluje k něčemu, co mi zlomí srdce. Celý příběh je složitý, těžký a podle mě obzvlášť silně zasáhne lidi, kteří sami ve své hlavě svádějí vlastní bitvy. O to víc mě mrzelo, jak byl závěr napsaný.
Měla jsem pocit, jako by si autor na posledních pár stránkách uvědomil, že už nemá čas, protože „však bude další kniha“. A to není žádné tajemství - o pokračování se ví už od vydání.
Píšu to i jako člověk, který se s vlastní hlavou občas pere. To přepnutí do úplného protikladu na konci na mě působilo strašně náhle, až neuvěřitelně. Jako by bylo potřeba předvést nějaké rychlé honem honem drama, jinak se nemůže dokončit milostná linka. V tu chvíli mi to bohužel zkazilo dojem z celé knihy.
Samozřejmě se na poslední díl těším. Samozřejmě zoufale potřebuju vědět, jak to celé dopadne. A samozřejmě mě štve, že jsem na odpovědi čekala celou knihu a nakonec jsem je stejně nedostala.
Přesto si myslím, že je to výborná kniha. Jen ten závěr na mě působil jen jako příprava na další díl než jako skutečné zakončení vlastního příběhu. Tak teď už jen doufám, že mi autor v poslední knize všechno to čekání bohatě vynahradí.
Pre mňa je Tolkienova tvorba jeden obrovský, fantastický svet, ktorého skladačkou do tohto puzzle je každá z jeho kníh. Každá z kníh čitateľovi ponúkne časť, vďaka ktorej sú mu udalosti či miesta Stredozeme jasnejšie. Určite nejde o ľahké čítanie a jednohubky, ale za to dostanete majstrovské diela z fantasy tvorby.
Pád Gondolinu by som rozhodne neodporúčala nováčikom jeho tvorby, lebo, dovolím si tvrdiť, vás baviť nebude. Kniha bude pre vás mätúca a nebudete si vedieť spojiť súvislosti. Odporúčam začať jednoduchým Hobitom, ktorý vás zoznámi so Stredozemou.
Kniha, ktorú spracoval Christopher - Tolkienov syn, rozpráva osud skrytého elfského mesta Gondolin a rovnako aj Tuora, ktorý sa doň dostane. Po zrade a prezradeniu jeho umiestnenia Morghotovi sa strhne veľká, tragická bitka.
Kniha je spracovaná iným spôsobom na aký sme zvyknutí. Je tu akýsi hlavný príbeh a nasledujú rôzne špekulácie, alebo skôr verzie a poznámky akým by sa príbeh podľa Christophera mohol uberať. Ja si vždy, keď niekto vydá autorove knihy po smrti a špeciálne takéto nedokončené, v duchu hovorím či by si to autor aj želal, aby uzreli svetlo sveta a dokončil ho niekto iný.
Knihe nemôžem uprieť opäť skvelú atmosféru aj vďaka bohatým mytologickým opisom a autorovej poetickosti, ako autor vie preniesť čitateľa priamo do deja. Navždy budem obdivovať Tolkienov dar vybudovať nekončiaci a tak prepracovaný fantasy svet s množstvom postáv, miest a udalostí, pri ktorých žiadna z nich nie je ukrátená o detaily. Čudujem sa, že sa on sám pri ich budovaní nezaplietol, ale takto geniálne to mal premyslené dopredu. Tolkien bol jednoducho géniom vo svojom odbore a ja budem do jeho tvorby a Stredozeme navždy zamilovaná.
