Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profilTúto milú knižku tvorí zvieratko - bábka na prst. Je to vtipný nápad a hlavne funguje, aspoň na naše bábo (18m). Berieme ju do auta :) Odporúčam každému bábätku, ktoré nevie obsedieť :)
Túto milú knižku tvorí zvieratko - bábka na prst. Je to vtipný nápad a hlavne funguje, aspoň na naše bábo (18m). Berieme ju do auta :) Odporúčam každému bábätku, ktoré nevie obsedieť :)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Takže som dočítala tretí diel. Musím uznať, bavil ma viacej ako prvé dva, niektoré časti sa mi naozaj páčili a tešila som sa na čítanie, ale aj tak to nebolo pre mňa to pravé orechové a viac ako tri hviezdičky dať nemôžem. Postupne vysvetlím, čo mi najviac vadilo, aj keď sa pri tom nemôžem vyhnúť spoilerom. Takže ak sa nechcete dozvedieť veci z deja, ďalej nečítajte.
Kniha je písaná z troch pohľadov: Celaenina linka, príbeh bosorky Manon a tretia dejová linka je Chaol a Dorian.
Je to divné, pretože mňa najviac bavila linka s bosorkami, ktorá bola pre mnohých najotravnejšia, aj keď musím uznať, že bola aj na môj vkus dosť rozvláčna. Ale bola konzistentná, bosorky sa správali logicky podľa ich povahy a založenia. Neviem síce, prečo sa začal písať ich príbeh, ale asi to má význam pre vývoj v ďalších častiach. Mám však dve otázky: môže mi, prosím, niekto vysvetliť, aký je rozdiel medzi wyvernami a drakmi? Jediný rozdiel vidím v tom, že draci chrlia oheň a u wyvernov som to zatiaľ nevidela. Tak prečo vymýšľať nový druh potvôr? Nemohli tam vystupovať rovno draci? A ďalšia otázka, mágia z kontinentnu zmizla, kráľ dal povraždiť všetkých, ktorí mali nejakú čarodejnú moc, ale bosorky sú ok? Okrem toho, že začali starnúť a už nevedia lietať, sú úplne v pohode? Ale ako som už napísala, ich príbeh bol pre mňa najzaujímavejší z celej knihy. Ich krutosť, vysúvacie železné zuby a nechty (že by Wolverine?), vzťah k wyvernom, aj to, ako ich ten vzťah začína pomaly meniť, to sa mi páčilo.
Druhá linka je Chaol a Dorian. Tá ma teda dosť nudila, nič zaujímavé sa tam nedialo. Stále žijú na hrade, aj keď Chaol sa chystá odísť so svojim otcom. Pribudne tu postava generála Aediona, ktorý sa tvári ako oddaný sluha kráľa, ale v skutočnosti je v spojení s rebelmi a tajne bojuje proti kráľovi. Rebeli... už v predchádzajúcej časti sa dosť spomínali, ale netuším, v čom spočívalo ich rebelantstvo. V celej knihe sa Chaol stretne okrem Aediona len s dvoma z nich. Aj keď sú to bývalí šľachtici, teraz sú z nich bezdomovci a nemajú z čoho žiť. Bývalí vodcovia rebelov sú mŕtvi a nenašla som tam nikde ani zmienku o tom, o čo im ide, aký majú plán, čo vlastne chcú robiť. Až Chaol im povie, že ich stratená kráľovná žije a tak sa zdá, že ich plánom momentálne je počkať na ňu, kým ich vytiahne z kaše. Okrem toho sa snažia zistiť, čo sa stalo s mágiou, aj keď to zisťuje hlavne Chaol kvôli Dorianovi. A myslím, že celkom ľahko a rýchlo na to prídu. Aj keď je kráľ veľmi silný, je podľa mňa riadne slepý. Neprišiel na to, že jeho vrahyňa nevraždí, že jeho verný generál vôbec nie je verný, že jeho syn ovláda alebo je ovládaný mágiou. A to sa mu deje rovno pod nosom. Ďalšia vec, ktorá podľa mňa nemala logiku, bolo vyvraždenie otrokov v pracovných táboroch. Všetkých otrokov. To si neviem celkom dobre predstaviť, že by sa niekto takto zbavil kompletne všetkej pracovnej sily, veď ich tam boli tisíce. To mi prišlo príliš účelové, stalo sa to len preto, aby to mohlo Celaenou poriadne otriasť.
A teraz Celaenin príbeh. Jediné, čo ma tu bavilo bolo, že sme sa konečne dozvedeli, kto Celaena vlastne je, čo sa jej stalo a akú úžasnú mágiu ovláda. Pre mňa je však Celaena najmenej sympatická hlavná hrdinka o ktorej som zatiaľ čítala: klame, prepadá hystérii, správa sa úplne nevypočítateľne a nekonzistentne, v kuse fňuká, znova a znova a znova si vyčíta veci, za ktoré fakt nemôže (ako mohla ako osemročná zabrániť veciam, ktoré sa vtedy stali, ako mohla zachrániť povraždených otrokov v pracovných táboroch, naozaj nemohla za to, že Nehemia zrežírovala svoju vraždu), dookola sa stále znova a znova obviňuje za všetky hriechy sveta. Je dosť prelietavá, v prvej časti mala Doriana, v druhej Chaola, v tretej príde Rowan. Nehemia sa nechala zabiť, aby ju prinútila konať (to mi prišlo ako riadna blbosť už v druhej časti) - ak by to bolo len na Celaene, tak by skončila s depkou mŕtva v nejakom pajzli. Ešte že ju Rowan odtiaľ vytiahol a prinútil niečo robiť. Celaenina linka bola najviac predvídateľná zo všetkých troch liniek v knihe. Odkedy ju Rowan začal trénovať, tušila som, ako to dopadne. Najprv sa budú nenávidieť, Celaene sa nebude dariť, ale potom bude najlepšia a Rowan podľahne jej kúzlu. A mala som pravdu. Opakuje sa tu scénar z prvej časti - Celaena opäť trénuje s krásnym chlapom (čítať o všetkých tých tréningoch bola dosť nuda), popritom opäť zabíja magických netvorov, ktorí zabíjajú ľudí a nakoniec opäť všetkých porazí. Tých netvorov je v knihe požehnane. Kožochodci, nejaký divný had v jazere (o ktorom na počudovanie Rowan nevie), potom obrovské hovoriace pavúky, valglovia, wyverni...
A teraz k Rowanovi. Čakala som, kedy sa objaví, pretože sa zdá, že krásny, silný, potetovaný a zjazvený chlap je už povinnou výbavou každej fantasy. Asi som z neho mala spadnúť na zadok, ale nestalo sa. Samozrejme, že podľahol šarmu hlavnej hrdinky, ešte sa do nej síce nezamiloval, ale tuším, že k tomu nemá ďaleko. Čo na tom, že má pár tisíc rokov a ona 19! Sú tam scény, ktoré mali byť asi sexy - napríklad tetovanie, ale mne prišli skôr trápne.
Sú tam aj ďalšie veci, ktoré boli vyslovene nelogické a účelové - napríklad ako Celaenu z ničoho nič osvietilo, kde je tretí wyrdkľúč, to, že jej Rowan v jazere našiel a podal dávno stratený meč s dávno strateným prsteňom, po ktorom jedinom túžila jej krutá teta (takéto účelové a nelogické "náhody" v knihách neznášam) a podobne.
Myslím, že už stačilo, ďalšie diely čítať nebudem. Celkom rada by som sa dozvedela, ako to všetko dopadne, aj keď niečo tuším. Celaena sa vráti, oslobodí Doriana, premôže kráľa a stane sa kráľovnou Terrasenu. Alebo sa mýlim? Bolo by super, ak by som niekde našla stručný obsah ďalších dielov, pretože už nechcem strácať čas s touto rozťahanou sériou.
Niektoré knihy stačí prečítať raz. A potom sú tu také, ku ktorým sa s radosťou vrátite. Presne taká je pre mňa Pravá tvár lásky. Čítala som ju už dávnejšie a teraz som si ju s rovnakým nadšením prečítala znova. Emócie boli stále rovnako silné!
A toto nové vydanie? Wau! Nápad s čítaním z oboch strán je perfektný, k tomu nádherná oriezka a krásne spracovanie. Je to kniha, ktorá sa bude na poličke medzi ostatnými naozaj vynímať
Novela pekne uzatvára jednu dejovú líniu, nemožno však od tejto časti očakávať, že bude hybnou silou série. Slúži skôr na dotvorenie atmosféry, uzatvorenie istého celku, vysvetlenie niektorých častí príbehu, ktoré doteraz nedostali toľko priestoru, a zároveň otvára nové otázky. Práve tento tretí aspekt vnímam ako najväčšie pozitívum knihy. Tým, že niektoré veci zostávajú nevysvetlené, dostávame ako čitatelia priestor hlbšie sa ponoriť do série a jej hlavných tém.
Pripravte sa na špionážny uragán, ktorý otrasie samotnými základmi svetovej geopolitiky! Steve Berry sa vracia vo svojej najlepšej forme a román "Poslední království" je splneným snom každého milovníka konšpirácií, histórie a nekompromisnej akcie.
Všetko sa točí okolo kráľa Ľudovíta II. Bavorského, ktorý v roku 1886 prišiel o trón a za záhadných okolností sa utopil. Tento výstredný panovník však pred smrťou hľadal miesto pre svoje nové, tajné kráľovstvo, kde by mohol vládnuť bez obmedzení. Keď sa do hry dostane storočná listina dokazujúca, že kráľ toto územie skutočne získal, rozpúta sa brutálny hon. Šifry sú ukryté priamo v rozprávkových bavorských zámkoch. Na jednej strane stojí Cotton Malone a jeho chránenec Luke Daniels, na druhej strane moderní bavorskí separatisti, USA, Nemecko a Čína. Každý chce kúsok tohto zabudnutého územia, pretože ten, kto ho získa, môže prepísať rovnováhu svetových mocností. Atmosféra nádherných bavorských zámkov ako Neuschwanstein, Herrenchiemsee či Linderhof dýcha z každej stránky. Nakoľko som všetky tieto zámky niekoľkokrát osobne navštívila, moja predstavivosť pri čítaní pracovala na plné obrátky. Steve Berry geniálne premiešal strhujúci mix reálnych faktov, fikcie a neustáleho napätia. Odporúčam všetkými desiatimi.
Na túto knihu si treba vyhradiť čas. Keď sa do nej začítate, už ju z ruky nepustíte, až kým ju nedočítate. Také skôr dovolenkové čítanie, keď Vás nikto a nič nevyrušuje pri čítaní. Nedoporučila by som túto knihu na rušnú pláž. Som rada, že som sa do nej začítala v horúcom júli, keď je aj téma, ktorú autor rozpisuje v knihe, pomerne aktuálna. Je to vhodný darček pre mladých ľudí, ktorí nastupujú do predmaturitného či maturitného ročníka, na VŠ, končia VŠ, či pre ich rodičov i starých rodičov.
Minuloročný zborník poviedok zo súťaže, ktorú každoročne organizuje pán Bagala ma veľmi milo prekvapil.
Je prvý z tých, ktoré som zatiaľ čítala, ktorého poviedky s rukopisom už nie len našej krajiny, ma zaujali komplet všetky. Stalo sa, že som v predchádzajúcich zborníkoch nejaké nedočítala, veď nie každý štýl, či téma zaujme, ale tu mi sadla každá jedna, či už menej alebo, takmer, na plný počet bodov.
Tiež sa mi prvýkrát stalo, že som sa s hlavnou cenou stotožnila s porotou. Nikdy si totiž nepozerám, kto vyhral prvenstvo, aby ma to neovplyvnilo.
Opäť som si vychutnala trefný predslov a musím uznať, že celkové čítanie ma veľmi bavilo. Čoskoro sa v stánkoch objaví POVIEDKA 2026 a ja sa neviem dočkať!
Tieto mini knižky vždy čítam okolo leta, keď som lenivá takmer vo všetkom a našla som si v nich záľubu. Z roka na rok viac pritakávam, že Slovensko ma veľa skrytých talentov.
Pevne verím, že si od tých, pre mňa najlepších, čoskoro prečítam aj ich samotné diela. Ak by som mala vypichnúť pár mien, ktorých texty boli skvelé a aby som na ne nezabudla, sú to tieto:
Pavol Kuspan
Ján Mykhalchyk Hradický
Anita Minárik Schwartzová
Zuzana Sotáková
Dušana Štrbáková a
Emma Urbanová
iří Kulhánek je pre mňa jednoducho istota. Keď siahnem po jeho knihe, presne viem, čo môžem očakávať. Poriadnu dávku akcie, hektolitre krvi, lietajúce vnútornosti, šialené nápady a príbeh, ktorý sa nezastaví ani na chvíľu. A napriek tomu ma stále dokáže prekvapiť.
Vyhliadka na večnosť nie je výnimkou.
Priznám sa, že na začiatku som vôbec netušil, kam celý príbeh smeruje. Jednotlivé udalosti pôsobili nesúrodo a dlho som sa pýtal, ako to všetko môže spolu súvisieť. Lenže presne to je jedna z vecí, ktoré má Kulhánek dokonale zvládnuté. Postupne pridáva ďalšie dieliky skladačky, až zrazu zistíte, že všetko do seba zapadá a celý ten zdanlivý chaos má svoju logiku.
A samotný nápad? Zombie, nacisti, peklo ... Človek si pri čítaní neraz povie: Kto toto mohol vymyslieť? A predsa to funguje. Nie ako lacná snaha šokovať, ale ako originálny príbeh, ktorý si ide vlastnou cestou a nespolieha sa na ošúchané klišé.
Veľmi dobre fungujú aj postavy. Nie sú to len stroje na zabíjanie. Počas deja sa menia, vyvíjajú a postupne si k sebe hľadajú cestu. Práve tento ľudský rozmer ma na Kulhánkových knihách baví asi najviac. Aj uprostred absolútneho chaosu si nájde priestor na to, aby jeho hrdinovia pôsobili ako skutoční ľudia.
To, čo ma na jeho knihách fascinuje dlhodobo, je ešte jedna vec. Situácia často vyzerá úplne beznádejne. Máte pocit, že tentoraz už z toho jednoducho niet cesty. A predsa sa nejaké riešenie vždy objaví. Nie však preto, že by autor podvádzal alebo siahol po zázračnom deus ex machina. Naopak. Keď sa nad tým zamyslíte, všetko dáva zmysel a pôsobí uveriteľne v rámci sveta, ktorý vytvoril.
Samozrejmosťou je aj typický kulhánkovský humor. Sarkazmus, irónia a hlášky odľahčujú aj tie najkrvavejšie situácie a vytvárajú presne ten mix, ktorý robí jeho knihy takými jedinečnými.
Príjemne ma potešilo aj stretnutie so známymi postavami z predchádzajúcich kníh. Takéto odkazy mám v sériách vždy rád.
Približne v polovici knihy sa dej na chvíľu spomalí a dostane priestor aj romantickejšia linka. Mne osobne vôbec neprekážala. Práve naopak. Pekne zapadla do príbehu a dala postavám viac priestoru ukázať, že nie sú len hrdinami akčných scén, ale aj obyčajnými ľuďmi.
Za mňa Jiří Kulhánek stále patrí medzi absolútnu špičku českej akčnej sci-fi. A Vyhliadka na večnosť je ďalším dôkazom, že jeho knihy majú stále čo ponúknuť.
Páči sa mi, že autor ide do hĺbky a neostáva pri kresťanských výkladoch - odkrýva aj staršiu vrstvu slovanského duchovna a pôvodné významy hier, ktoré boli spájané s významnými sviatkami: svadba, Kračún - slnovrat, Turíce...
