Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Príbeh, ktorý sa tvári ako detská kniha, ale v skutočnosti nesie dospelácke emócie, jemnú melanchóliu a múdrosť, ktorú dieťa možno ani nezachytí. Sledujeme cestu mladej hrdiny Emily, kreativity, písania, fantázie a toho, ako si človek hľadá svoj hlas a svoje miesto. Je to príbeh o príbehoch o tom, prečo ich potrebujeme a ako nás držia nad vodou.
-Detská kniha pre dospelých v tom najlepšom zmysle jednoduchý jazyk, ale veľká duša
-Výborný námet, ktorý osloví každého milovníka literatúry, písania či nostalgických príbehov
-Ideálne pre dospelého čitateľa, ktorý má rád jemné, symbolické príbehy
Ťažko povedať, či je to skutočne pre deti pre 10-ročných asi nie, skôr pre 1415 ročných, ktorí už chápu pointu
Niektoré momenty môžu pôsobiť príliš metaforicky alebo „dospelácky“ na to, ako je kniha vystavaná
Odporúčam čitateľom, ktorí milujú knihy o knihách, trošku magického realizmu, trochu detskej nevinnosti a veľa dospelej emócie. Pre tých, čo chcú niečo nežné, tiché a krásne.
Bohyňa bohyňí konečne prehovorila.
Príbeh Héry kráľovnej olympských bohov, manželky Dia, večne zrádzanej, večne trpezlivej… a často nepochopenej. Jennifer Saint jej dáva hlas a ukazuje ju nie len ako žiarlivú manželku, ale ako silnú, hrdú a zranenú bohyňu, ktorá musí prežiť vo svete ovládanom mužskou mocou .
•Zaujímavý pohľad na Héru, jej vnútorný svet, bolesť aj silu
•Veľmi prístupné a raw spracovanie gréckej mytológie číta sa to ľahko, ale cítiš emócie
•Autorka opäť dokazuje, že vie písať ženy ako komplexné bytosti, nie len „postavy z mýtov“
•Veľa postáv ako vždy pri mytológii, občas chaos
•S Hérou som si osobne úplne „nesadla“ nevedela som sa s ňou stotožniť tak, ako by som chcela
•Niektoré pasáže ma emocionálne minuli
Verdikt:
Stále veľmi dobrá kniha, ale…
Team Atalanta navždy tú som zhltla a totálne ma pohltila.
Héra sa však hrdo usadila na druhom mieste medzi knihami od Jennifer Saint a to už je samo o sebe úspech.
Odporúčam fanúšikom gréckej mytológie, silných ženských postáv a tým, ktorých zaujíma, čo sa skrýva za maskou „žiarlivej bohyne“.
Uff, s tejto knihy budem mať mocné mory ešte dlho.
Kapitola za kapitolou, ktorá sa každá jedna venovala inému druhu brutality, ktorú lekári vykonavali na židoch v koncentračných táboroch.
A nie len nacisti ale bohužiaľ k tomu boli nútený aj lekári, ktorý boli samy uvrhnuty do táborov a pod trestom smrti vykonávali zlo - hoci, veľa z nich sa snažilo skôr pomôcť utrápeným dušiam.
Určite túto knihu odporúčam ale silným žalúdkom, pretože to bol fakt hnus.
Na konci knihy mame prílohy, ako ktorý lekár skončil a veru veľmi mi hybalo zlcou s toho ako sa niektorý s toho dostali a ďalej vykonávali svoju pracu !
Knihu Medzi dvoma kráľovstvami som si vybrala úplne náhodou, bez veľkých očakávaní. Vedela som len, že ide o skutočný príbeh ženy, ktorá si prešla vážnou chorobou. Netušila som však, aký silný zážitok ma čaká.
Už od prvých strán som cítila, že toto nebude ľahké čítanie ale v tom najlepšom zmysle slova. Autorka píše úprimne, otvorene a bez prikrášľovania o tom, čo znamená dostať sa zo „zabehnutého“ života do reality nemocníc, liečby a neistoty. Veľmi silno na mňa pôsobilo, ako opisovala nielen fyzickú bolesť, ale najmä tú vnútornú strach, osamelosť, pocit, že človek zrazu stojí medzi dvoma svetmi. Medzi tým starým životom a tým, ktorý ešte ani poriadne nezačal.
Najviac ma zasiahla časť po liečbe. Čakala by som, že keď sa choroba skončí, príde automaticky šťastný koniec. Ale práve hľadanie miesta v „normálnom“ svete bolo možno ešte náročnejšie. Autorka sa vydáva na cestu, stretáva rôznych ľudí a snaží sa znovu pochopiť, kto vlastne je. Táto časť mi prišla veľmi ľudská a skutočná.
Niektoré pasáže boli náročnejšie a donútili ma zastaviť sa a premýšľať. Iné ma zase naplnili nádejou. Páčilo sa mi, že kniha nie je len o chorobe, ale hlavne o živote o tom, aký je krehký, vzácny a nepredvídateľný. Po dočítaní som mala potrebu byť viac vďačná za obyčajné dni, ktoré často berieme ako samozrejmosť.
Medzi dvoma kráľovstvami vo mne zanechala silný dojem. Je to kniha, ktorá prinúti človeka cítiť, premýšľať a možno sa aj trochu pozrieť na svoj život inými očami.
Keď som začala čítať sériu Sedem sestier, úprimne som nečakala, že ma tak pohltí. Nie som žiadny literárny kritik ani odborník na historické romány som obyčajný čitateľ, ktorý si chcel nájsť niečo „na oddych“. A dostala som omnoho viac.
Od prvej knihy ma príbeh úplne vtiahol. Myšlienka, že šesť adoptovaných sestier pátra po svojom pôvode po smrti tajomného otca, mi prišla zaujímavá, ale netušila som, aké hlboké a emocionálne to bude. Každá kniha ma preniesla do inej krajiny a inej doby mala som pocit, akoby som cestovala po svete bez toho, aby som vyšla z domu. A to milujem cestovanie!
Najviac sa mi páčilo, že každá sestra bola úplne iná. Niektoré mi boli bližšie, iné ma občas aj hnevali, ale všetky pôsobili skutočne. Ich príbehy neboli len romantické, ale aj o hľadaní samých seba, o rodine, stratách, odvahe začať odznova. Niektoré momenty ma dojali, pri niektorých som bola napätá.
Veľkým plusom pre mňa bolo prepojenie súčasnosti s minulosťou. Historické časti boli zaujímavé a vôbec som nemala pocit, že by ma nudili. Naopak, často ma bavili ešte viac než prítomnosť. A tajomstvo okolo tatka Slaného? To ma držalo v napätí až do úplného konca série.
Celkovo môžem povedať, že Sedem sestier je séria, ktorú som si naozaj užila. Je čítavá, emotívna a krásne napísaná. Ak niekto váha, či sa do nej pustiť, za mňa určite áno. Je to presne ten typ kníh, do ktorých sa začítate a je vám potom trochu smutno, keď skončia.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Trpela som a ani som si to neužila! Toto bola taká zlátanina, že to snáď ani nebolo možné. A pritom, to mohla byť perfektná knižka. Démon ako shadow daddy? Áno. Tajomné mesto s temnou minulosťou? Áno.
Tajomný kult a starý zlý boh? Áno.
Úplne tupá hlavná hrdinka, ktorá nie len že nemala mozog v hlave, ona nemala asi ani tú hlavu? Áno!
A tu bol kameň úrazu. Ja som snáď ešte žiadnej postave tak nepriala umrieť strašnou smrťou ako Rae. Vážne, ja som normálne chcela vstúpiť do toho sveta a samotná ju obetovať a hodiť tam niekde do šachty za to ako sa ona chovala.
Ja neviem, že či čítala niečo v zmysle, ako čo najrýchlejšie umrieť? Ako sa nechať zabiť na 1000 spôsobov. Inak si jej chovanie neviem vysvetliť. Jedno klišé za druhým.
A teda dobre, keď by som odpustila (neodpustím) chovanie hlavnej hrdinky, ktorá bola teda "mladá", tak čo Leon ?
Pardon ale ty si ten slávny Zabiják? Ten, démon z pekla pred ktorým menom sa všetci trasú? Nehnevaj sa na mňa ale ja som "zlejšia" postava než ty. A evidentne sa na teba preniesla tuposť hlavnej hrdinky inak už naozaj neviem.
Proste jedno veľké nie. Ja som ku konci knihy už iba neveriacky krútila hlavou a prevracala očami, že toto snáď ani nie je možné.
A nech teda dám jedno pozitívum, aspoň tie hot scény boli dobre napísané. Aj keď na začiatku ma navnadíte na trojku u oltára a ani to mi nedodáte. Som sklamaná.
No a za čo rozhodne strhávam hviezdičky je preklad. Prosím vás slovo kámo? Ukážte mi dve kamarátky ktoré sa tak oslovujú. A slovo panenka? Komu to príde sexy? Veď je to humáč.
No a tu je SPOILER lebo proste to zo seba musím dostať, takže ak ste knihy nečítali a chceli by ste (netýrajte sa prosím) tak toto nečítajte.
Moje najväčšie nepochopiteľné momenty:
Otec Rae nič nevedel? Že by dcérku trošku varoval, že to tam nie je úplne bezpečné?
Ona má sex z démonom, vidí jeho zuby a drápky, ale predsa nie je možné aby existovalo zlé božstvo a rozhodne nie je možné aby táto najmocnejšia rodina v meste, bola zlá. Nie ja sa s nimi budem úplne v pohode baviť a rozhodne k nim pôjdem na večierok a ešte k tomu budem piť bez rozmyslu, čo mi strčia do ruky.
A keď už som teda zdrogovaná a zachránia ma, je predsa jasné, že si to v tom dome rozdáme, lebo veď prečo by sme išli domov a rozdali si to tam.
Konečne som preč z mesta a čo spravím? Logicky sa do neho vrátim. Lebo Leon tam bol 100 rokov a vôbec nevie, že celé mesto holduje božstvu a nie len Kent, ale veď prečo by sme sa tam nevrátili, aspoň bude zábava.
KONIEC SPOILERU.
Toto bola snáď jediná kniha, kde som si priala aby obaja hlavný hrdinovia zomreli dosti hroznou smrťou.
Jedna zástava srdca za druhou. Čo to bolo ? Práči sa mi, že nás autorka hodila rovno do vody a že naučte sa plávať. Jasné v tsunami pri tornáde! Príbeh začal, kde skončil qucksilver. A tu bol môj malí problém ,ale to s knihou vôbec nesúviselo. Ja som si z qicksilvera ale že vôbec nič nepamätala. Takže som vôbec netušila, čo je vlastne Serais zač. Upír? Fae? Človek? Vlkodlak? (lebo veď prečo nie :D) Plus mená, a postavy. Keď sa stretli na večery a začali sa tam medzi sebou baviť, tak som len krčila ramenami, lebo jasom netušila kto je kto. Ešte že to tam vždy nejako načrtly, inak by som bola úplne stratená. Takže áno odporúčam, dať si reariding :D
Polovicu hviezdičky uberám za pomalší rozjazd. Aj keď ho naozaj chápem, lebo to autorka potrebovala vysvetliť. Predsa len je to veľmi zložito vystavaný svet.
Fisher a Carrion spolu? Bože oni dvaja sú tak super book bro, že som z nich išla do kolien. A niekoľko krát som si priala, aby na to Fisher, Carrion a Serais vhupli dohromady :D
Celé ich putovanie v Zilavarise bolo super, a páčilo sa mi ako si aj Fisher priznal, že je to tam príšerné, a že nechápe ako to tam Seris tak dlho zvládla. No a Hayden? Nemám ho rada. Neviem či to autorka zamýšľala alebo nie, ale mne je jej brat tak nesympatický a podľa mňa sa chová ako rozmaznané dieťa (na čo narážala aj Searis a tlieskam jej, že si priznala chybu)
Upíry dvor? Milujem každou jednou mojou bunkou. Mám rada keď sa začnú rozohrávať politické hry, a kto je v tom lepší než niekoľko tisícročný starý upíry, ktorým ide len a len o moc? Každá jedna postava u upírkseho dvora (pardon meno toho mesta nedám) bola napísaná dokonale.
Alghata? Teším sa až sa nám ukáže v plnej svojej kráse.
Zovena? Zovena!!! Bože toto bola tak skvelo napísaná postava. Ja ju tak nenávidím. I keď...
No a náš Taladaius. Myslím, že mám nového Shadow daddyho :D Ja ho milujem. 3/4 knihy vlastne neviete, či je dobrý alebo nie. Tak nejako dúfate, ale istý si proste nie ste.
Celá zápletka s Edininím denníkom? Tlieskam pred Searis. Ja by som ho hneď otvorila a asi by som zničila vste. Lebo som proste nedočkavá. A zvedavá.
Onyx? Môj miláčik. Trnula som zakaždým, keď sa tam objavil, lebo ubližujte kľudne ľuďom. Ale líške? Nech vás to ani nenapadne!
Celá zápletka okolo nákazy bola skvelá, a som zvedavá ako sa s tým popasujú.
A na záver? Náš milovaný Fisher. Tá ich líska je veľkolepá. Každý by mal mať vo svojom živote niekoho, kto vás bude milovať tak ako Fisher Searis. To ako jej veril, to ako ju podporoval. A proste vedel, že to zvládne. Bol u nej ale nechal ju bojovať si svoje boje. Proste to ako autorka opísala lásku medzi nimi ma dostalo do kolien, pri každej jednej hláške a vyznaní.
No a záver? To akože nám toto autorka celú dobu skrývala? To akože naozaj ? To som nečakala ani za nič. čakala som naozaj všetko, ale toto ma nenapadlo ani v najdivočejšom sne a teším sa na záver série, lebo to bude velkolepá jazda
Pohodová jednohubka na jeden večer. Lily Gold nepíše raketovú vedu, ona píše príjemné knihy u ktorých raz začas aj premýšľate o ťažších témach. A vlastne to som aj dostala. Ale!
Neviem ,knižka mi prišla Ťazkopádna. Asi autorka nastavila laťku dosť vysoko a tu to úplne neklaplo.
Prvú polovicu som sa nevedela vcítiť do postáv. A úprimne ma viac hnevali akoby som ich mala rada.
To ako sa zachovala polícia? Dúfam že to tak nie je, lebo tá trauma čo zažila a oni to ani nebrali vážne? To som bola tak nahnevaná. No a tá Jules? Tu už to bolo účelne napísané, tak že ju proste máte neznášať. Na 100% sa to podarilo. Ako ja by som tú ženskú preplieskala. A obávam sa, že takých PR manažériek je naozaj veľa. Jej zápletka mi bola od začiatku jasná takže tam sa pre mňa žiaden šok nekonal.
Chápala som chovanie Briar, naozaj áno. Autorka pekne opísala prečo je aká je a že to maska. Brnenie.
čo mi ale trochu vadilo boli naši traja bodyguardi. Neviem podľa mňa potrebovala knižka tak o 50 strán viac, aby sa vzťah medzi nimi a Briar nejako vytvoril. Takto to bolo že tu sme, vhupneme na to a bum sme spolu.
Neverila som tomu. Nedokázala som.
čo ale naozaj oceňujem sú pohľady pána X. On bol tak nechutný. A slizký a fuj. Presne ako sú stalkery. (Ach Zade nastavil si nám laťku na stalkerov trošku nereálne). Takže tu to naozaj oceňujem, že to bolo ako v realite. Priemerný, ničím nezaujímavý chlap. Ľahko zabudnuteľný a s dobre pošahaným mozgom.
Všeho všudy kniha neurazí ale mňa ani nenadchla. Autorka to vie lepšie :)
Pardána romantasy!
Ja som netušila do čoho idem. Knihu som si kúpila kvôli obálke a oriezke .Ehm áno :)
A viete čo ? To bola tak skvelá jazda!
Veľmi sa mi páčia tie zápletky, kedy ona žije v klamstve a dostane sa k tým "zlým" aby zistila že tak zlý vlastne nie sú. Toto je proste moja obľúbená téma v romantasy.
Svet je neskutočne dobre vystavený. Áno nie je to nič svetoborné a nové. Podobné svety som už čítala. ale tak ma to bavilo. Život v Alahare? Vov. Mala som pár pochybností v tých ich vzťahoch ale nič čo by mi nejako vadilo.
No a potom bác ho a prišiel Acker. A ja som bola okamžite na jeho strane a usmievkala som sa pri všetkých náznakoch a popichovačkách.
Kobalt? (čítala som to v slovenčine) ja som sa do toho vtáčika zamilovala od začiatku. A potom ? Ehm otvorené ústa som mala a až som skríkla keď sa to stalo.
Oceňujem jej pomalé zoznamovanie sa s iným svetom. Predsa len bola opratrná, lebo tak nie je úplne naivná.
Oceňujem vedľajšie postavy. V prvom rade Messer! Chcem takého kamaráta. A Bea? Nezávidím jej dar.
Brynnino prebudenie? Vov. (prosím povedzte mi že som nebola jediná ktorá si predstavila Alinu Starkov :D)
A viete čo, ako prišli do paláca Kentu, mala som tam také tie red flagy, že počkať toto má byť ten "dobrý" kráľ? Ehm no neviem. Acker ty to ale zachrániš učrite.
No a potom prišla kapitola 56 a ja som skoro od šoku odhodila knihu. Lebo akože haló ? To čo bolo? Takýto zvrat som nečakala ani za milión rokov. Aj keď tam asi boli nejaké náznaky ale ja som ich tak ignorovala.
Myslím, že si knihu prečítam znovu, lebo sa na to budem pozerať inými očami.
Polovicu hviezdičky strhávam len za to ich putovanie na loďke, za mňa bolo hrozne zdĺhavé. Ale chápem prečo to tam dali.
Pustite sa do knižky, budete nadšený. Aj keď je to v podstate YA kniha, veľmi som si ju užila.
IG: stroytimewithpetra
Všetko vzácne a krehké je presne ten typ príbehu, ktorý vás potichu obklopí emóciami a ešte dlho po dočítaní vás nepustí. Po zatvorení poslednej strany som mala jasno táto kniha nesklamala ani na okamih. Barbara Davisová ponúka citlivý, hlboký a nesmierne ľudský príbeh, v ktorom sa prelína láska, rodina, strata, smrť, ale aj nádej a druhé šance.
Príbeh sleduje Mallory, ženu, ktorá v mladosti odišla z domova po bolestnom rozpade vzťahu. Útek bol pre ňu spôsobom, ako prežiť a ísť ďalej. Roky plynú, no niektoré rany sa nikdy úplne nezahoja. Keď sa ocitne na životnej križovatke vyčerpaná, vyhorená a poznačená tragickou udalosťou rozhodne sa vrátiť späť do rodného mesta. Netuší však, že domov ju nečaká len minulosť, ale aj človek, ktorému kedysi patrilo jej srdce.
Kniha je rozprávaná z pohľadu troch ženských postáv Mallory, jej matky a matky Aedona. Každá z nich nesie vlastné tajomstvá, bolesť a nevypovedané pravdy. Práve tento viacuhlový pohľad dodáva príbehu hĺbku a umožňuje čitateľovi lepšie pochopiť motívy postáv, ich rozhodnutia aj ticho medzi slovami.
Hoci by sa mohlo zdať, že ide o romantický príbeh, láska tu nie je ústrednou témou. Tou je skôr blížiaci sa koniec, vyrovnávanie sa so smrteľnosťou, s nenaplnenými snami a otázka, čo v živote skutočne stojí za to. Autorka sa veľmi citlivo dotýka tém, ktorým sa často vyhýbame smrti, lúčenia, viny, odpustenia a prijatia nevyhnutného.
Štýl písania Barbary Davisovej je jemný, melancholický a emotívny, no nikdy nie prehnane patetický. Emócie prichádzajú prirodzene, postupne a o to silnejšie zasiahnu. Niektoré pasáže boli pre mňa veľmi dojemné a priznávam, že slzy neostali ďaleko. Vzťah Mallory a Aedona mi dokonca v niektorých okamihoch spôsoboval zimomriavky.
Všetko vzácne a krehké je kniha, ktorá ticho, no neúprosne pripomína, aký krehký je život a aké ľahké je stratiť to, čo považujeme za samozrejmosť. Hovorí o láske, ktorá nemusí byť hlučná ani dokonalá, aby bola skutočná, o vzťahoch, ktoré sa lámu pod váhou nevypovedaných slov, a o čase, ktorý síce nevieme vrátiť, no dokáže nám ponúknuť nové začiatky. Je to príbeh o odpustení druhým, ale najmä sebe samým a o odvahe postaviť sa vlastnej minulosti, aj keď to bolí.
Odporúčam ju všetkým milovníkom emocionálnych románov, hlbokých rodinných príbehov a čitateľom, ktorí sa neboja silných tém a kníh, ktoré sa čítajú srdcom.
