Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Experimentálna fyzička cez deň, večer vášnivá čitateľka a niekde medzi tým si dám rada dobrú kávu.
Ó a ešte píšem o knihách na Instagrame: jaina_pise_o_knihach
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Izba v inom svete.
Debutová zbierka poviedok islandskej autorky Maríe Elísabet Bragadóttir v origináli vyšla v roku 2020 a okamžite zožala úspech u čitateľov aj literárnych kritikov. V poviedkach sa stretávame s takmer obyčajnými životmi a situáciami, no María sa vie slovami obtrieť o malý detail, ktorý zarezonuje a posunie príbeh do akejsi šedej zóny, tesne za hranicu reality. Situácie, v ktorých sa hlavné hrdinky ocitajú sú tak nejako dôverne známe, až som z nich cítila zvláštnu melancholickú ťažobu, hoci som sa nevedela priamo stotožniť s jedinou protagonistkou.
Poviedky sa niekedy samé uzavrú do kruhu, bez toho, aby koniec značil uzavretie príbehu. Takou bola aj prvá poviedka v zbierke - Self made, ktorá sa začína otráveným telefonátom matky s dcérou. Hlavná hrdinka sa chce dištancovať od svojej apatickej matky a dokázať okoliu, najmä partnerovej rodine, že je „self-made“, no táto potreba sebakonštrukcie ju postupne pohltí. Ďalší príbeh, ktorý sa uzatvára v znepokojivej špirále je z islandského domova dôchodcov, konkrétne z Dámskeho oddelenia, kde sa naplno prejavuje sureálny charakter autorkinho rukopisu.
Literárne je kniha výborne zvládnutá, neoplýva zbytočnými čačkami. Text je extrémne čítavý a pocity z poviedok sa nevytrácajú ani dlhší čas po prečítaní, čo býva môj najväčší problém s týmto žánrom. Rozhodne by som si od autorky dala aj novelu či román, zaujímalo by ma, kde sa jej postavy ocitnú, keby mali viac priestoru. Autorkino písanie má v sebe niečo tiché a nenápadne znepokojujúce.
No a na záver moje odporúčanie k tejo knihe - dajte si ju, stojí za to.
Zlomená krajina.
Hm, kde vôbec začať? Zlomená krajina má pomerne vysoké hodnotenia čitateľov a ja vlastne nemám ani nič konkrétne čo mi na nej vadilo, ale zrejme sme si proste nesadli.
Román od Clary L. Hall je jednoznačne dobre vybudovaný a emotívny. Je o sile prvej lásky, stratách a rozhodnutiach, ktoré dokážu zmeniť celý život. Dej prelína minulosť a prítomnosť, a tak postupne odhaľuje tajomstvá, ktoré narúšajú zdanlivo pokojný život hlavnej hrdinky Beth a jej manžela Franka. Návrat Bethinej prvej lásky Gabriela do dediny spustí reťaz udalostí plných bolestných spomienok a devastačných rozhodnutí.
A teraz k mojim pochybnostiam o knihe. Číta sa perfektne, autorka píše naozaj skvelo, takže stránky ubiehajú ani neviete ako. Dej aj slová majú tendenciu vo vás vyvolať všetky druhy emócii. Sú tam bolestné momenty, straty a kadejaké zvraty. V anotácii sa píše o avantúre Beth s Gabrielom, takže tým ani nič extra neprezradím. Vo všeobecnosti mi nevadí, keď je dej knihy ťažký, to je jeden z dôvodov prečo ich vôbec čítam. Milujem ľudsky prepracované postavy, ktoré robia chyby a hlúpe rozhodnutia a kľudne nech aj podvádzajú, a hrešia, a hádajú sa, a kričia a robia všetko zlé. Len... len tomu musím veriť. No a tu niekde leží môj problém so Zlomenou krajinou. "Neklikli" sme si - ja a postavy. Neprišli mi ozajstné, hoci cítili veci a správali sa tak správne iracionálne akoby človek možno čakal, ale ja som sa ich nedonútila mať rada a nevedela som im veriť.
Na románe však ešte raz veľmi oceňujem autorkinu schopnosť budovať dej a gradovať napätie, ktoré občas pripomínalo dobrú kriminálku.
Alica Lawová je študentka postgraduálneho štúdia na univerzite v Cambridge, kde sa venuje analytickej mágii. Výskum je extrémne náročný a vyčerpávajúci. Alica je schopná pre svoj doktorát obetovať všetko, spánok nevynímajúc. Jej vyčerpanie však zapríčinilo tragickú nehodu a Alicin školiteľ, svetovo uznávaný profesor Jacob Grimes, pri nej príde o život. Alica má v tej chvíli jasno a rozhodne sa zájsť do pekla po jeho dušu, aby mohla dokončiť doktorát pod jeho vedením, čo jej prinesie nielen titul, ale aj vedeckú prestíž. Na cestu do pekla sa pridá aj jej spolužiak Peter, ktorý má rovnaký cieľ profesora dostať späť medzi živých. Medzi Alicou a Petrom to však škrípe. Na škole sú najväčšími rivalmi a zápasia o štipendiá aj pozornosť akademickej obce. Obaja sú veľmi bystrí, preto sa na cestu do pekla náležite pripravili, ale putovanie pekelnými kruhmi im do cesty kladie mnohé úskalia.
Katabasis od Rebeccy F. Kuang sa mi čítal výborne. Je to prvá fantasy kniha po veľmi dlhej dobe, po ktorej som siahla, keďže mám v posledných rokoch na tento žáner málokedy chuť. Páčila sa mi autenticita pohnútok hlavných postáv a mimoriadne presvedčivé priblíženie strastí akademického života, ktoré podpisujem všetkými desiatimi. Kebyže musím, tiež by som si po svoje PhD. pokojne išla aj do Danteho pekla. Bolo to dobré. Trefné a inteligentné. Yellowface sa mi veľmi nepáčil, Babel som nečítala, ale po tejto knihe si ho určite v blízkej dobe dám. A vy si pokojne dajte Katabasis, dá sa pri ňom zasmiať aj nad mnohým sa zamyslieť.
Historický román od českej autorky Kateřiny Tučkovej Vás zavedie do odľahlých častí Bielych Karpát, do kopaníc na Žítkovej. Hovorí sa, že tu žijú pozoruhodné ženy so zvláštnou mocou - Bohyne. Veštice a liečiteľky, pre niekoho šarlatánky, ktoré prostredníctvom „bohovania“ ovplyvňovali osudy mnohých. návštevníkov.
Hlavná postava etnologička Dora Idesová sa vo svojom výskume venuje žítkovským bohyniam a odkrýva tak aj svoju minulosť. Dora s bratom vyrastala na Žítkovej u ich tety Surmeny, jednej z posledných žítkovských bohýň. Vďaka Dorinmu pátraniu v archívoch sa čitateľom postupne odkrýva táto zaujímavá časť histórie, od prvých zmienok z dôb Rakúsko-Uhorska, cez dokumenty nacistickej výskumnej jednotky Hexen-Sonderkommando, až po spisy ŠtB.
Veľmi sa mi páčila mystika, ktorá sa tiahla naprieč celou knihou. To postupné odkrývanie právd a že vyriešené záhady niekedy striedali otvorené otázky bez logických či vedeckých odpovedí. Osobne ma najviac bavili pasáže z archívov a som rada, že som sa vďaka tejto zaujímavej knihe dozvedela niečo nové aj z našej histórie. Bohyne boli súčasťou bielokarpatských lazov aj na slovenskej strane.
Ak máte radi históriu, dajte si ju, vrelo odporúčam.
Blue Sisters je citlivým románom o sesterstve, o tichom a neviditeľnom pute, ktoré sestry navždy spája. Pôvodne boli štyri, ale jedna z nich zomrie a my sa ocitneme so zvyšnými tromi, ktoré sa len márne snažia vyrovnať s jej stratou. Právnička a abstinujúca závisláčka, šampiónka v boxe, top modelka s veľkými problémami s alkoholom a drogami. Sú v mnohom tak rozdielne, až sa zdá, že okrem spoločnej DNA ich nespája vôbec nič. Postupne si však k sebe opäť nachádzajú cestu, vnímajú spoločné povahové črty, vytvárajú a obnovujú svoje dávne spiklenectvá.
Autorka Coco Mellors bola vychvaľovaná už za svoj predošlý román - Cleopatra a Frankenstein. Musím však povedať, že Blue Sisters sa mi páčili viac. Ja sama som jednou z troch sestier a dynamiku medzi postavami vnímam ako veľmi autentickú, čo považujem za obrovské plus. Knihe mierne zazlievam predvídateľnosť deja a niekoľko výrazných klišé momentov. Mellors však píše s ľahkosťou, a preto sa kniha číta veľmi príjemne, o čom svedčia aj mnohé pozitívne recenzie. Ak máte radi rodinné romány plné emócií, toto bude určite kniha pre Vás.
Impulzom k napísaniu románu bol skutočný objav z roku 1949, keď pri likvidácii krypty v starom Kláštore svätej Kláry robotníci našli kostru dievčaťa s vlasmi dlhými viac než dvadsaťdva metrov. Vo výklenku, kde sa telo nachádzalo, bola aj tabuľka s menom Sierva María de Todos los Ángeles. Márquez tento nález prepojil s legendou svojej starej mamy a vytvoril príbeh, v ktorom sa realita mieša s nadprirodzeným.
Ústrednou postavou románu je mladučká markíza, ktorú v dvanástich rokoch pohrýzol besný pes. Dievčinka síce útok prežila, ale obvinili ju z posadnutia diablom. Cirkev ju preto posiela do kláštora klarisiek, aby z nej vyhnali démonov. Exorcizmus sa však zmení na zakázanú lásku kňaza Cayetana Delauru. Táto láska, hoci je jediným lúčom svetla v temnom príbehu, sa v Márquezovom svete mení na prekliatie a nevyhnutne vedie k tragickému koncu.
Veľmi ma zaujal samotný námet ale aj to ako Marquéz znovu ukazuje svoju úžasnú schopnosť zasiahnuť čitateľa zmesou realizmu a pravdy, snových okamihov a nadpozemskosti. Môžem svedomito prehlásiť, že toto je jedna z jeho najlepších kníh. Dajte si ju. Vrelo odporúčam.
Smrť v Benátkach
Úspešný starnúci spisovateľ Gustav von Aschenbach sa rozhodne zmeniť streotyp svojho mníchovského bytu a stráviť leto pri mori. Spočiatku sa vybral do Terstu a Puly, no osud ho dovedie až do Benátok, kde očami prvýkrát spočinie na mladom Poliakovi, Tadziovi, ktorý je stelesnením nadpozemskej krásy. Tadzio sa stáva Aschenbachovým objektom túžob, ba až posadnutosti, hoci s ním nikdy neprehovorí ani slovko. Z počiatočného sledovania mladíka na pláži sa Aschenbach v snahe priblížiť sa chlapcovej dokonalosti púšťa do čoraz náhlivejšieho prenasledovania po sparných benátskych uličkách, v ktorých sa pomaly ale iste začína šíriť nákaza cholery.
Thomas Mann vo svojej krátkej novele skúma hranice medzi krásou a dekadenciou. Text je pretkaný symbolikou, mýtickými odkazmi a filozofickými úvahami, ktoré si vyžadujú istú sústredenosť a trpezlivosť. A aj preto, toto útle literárne dielo s osemdesiatimi stranami, rozhodne ho nemožno označiť za „literárnu jednohubku“, pokiaľ sa chce čitateľ ponoriť do všetkých Mannových vrstiev. Úprimne si však myslím, že Smrť v Benátkach stojí za pozornosť, aj vďaka novému a neskutočne precíznemu prekladu Andreja Záhoráka.
„Očami objímal ušľachtilú postavu na kraji blankytu a v zasnenom vytržení veril, že týmto pohľadom pochopil podstatu krásy, tvar ako božskú myšlienku, jedinú a čistú dokonalosť, čo žije v duchu a ktorej ľudský obraz a podobenstvo stojí pred ním, ľahko a úchvatne, a čaká na uctievanie. Bolo to skutočné opojenie a starnúci umelec ho bez váhania, ba až chamtivo privítal.“
Slovenský názov románu od Mieko Kawakami môže na prvý pohľad evokovať ľahké dovolenkové čítanie, knihu, ktorú človek zhltne na posedenie bez väčšieho rozmýšľania. Opak je však pravdou. Hoci sa dej odohráva prevažne v kulisách horúceho tokijského leta, autorka otvára hlbšie témy a ponúka intímny portrét ženy, ktorá sa vyrovnáva s nástrahami modernej doby, starnutím, materstvom či otázkou asexuality.
Kawakami píše s bravúrnou ľahkosťou a typickým japonským minimalizmom, no zároveň dokáže vtesnať do textu filozofickú hĺbku. Úvahy o zmenách ženského tela, morálnosti umelého oplodnenia či postavení žien v súčasnej spoločnosti sú skutočne na zamyslenie a verím, že nejeden čitateľ pri nich prehodnocuje vlastné postoje.
Letný príbeh je pre mňa skutočne výnimočný literárny počin, ktorý vo mne ostane na dlhý čas. Vrelo Vám ho preto odporúčam.
Prostredie príbehu ako aj Sagerova schopnosť písať sú veľkým plus. Tajomstvá jednotlivých postáv sa spočiatku odhaľujú veľmi pomaly, no na určité zápletky sa dalo prísť pomerne skoro. Čo ma však mrzí, že autor to ku koncu, podľa môjho názoru, so zvratmi trošku prehnal. Bolo ich tam toľko, že som tomu jednoducho prestala veriť. Psychológia a motivácie postáv mi s odstupom času prídu trochu ploché. No a samotná Kit mi dosť liezla na nervy svojou prostotou. To však nevadí, aj tak som si knihu užila, stránky ubiehali samé od seba a rozhodne som sa pri čítaní ani na moment nenudila. Navyše kniha zaujala obrovské množstvo čitateľov a má veľmi dobré hodnotenia naprieč rôznymi recenzentskými platformami. Tak, ak ste ju nahodou nečítali, smelo do toho. A mimochodom, na sfilmovanú verziu by som rada zašla do kina. Mohol by to byť dobrý blockbuster.
Bolo to krásne, melancholické, nežné a boľavé. Príbeh autora Philippeho Bessona sa začína v lobby istého hotelového baru, kde robí rozhovor s reportérkou, keď zrazu zbadá jeho - muža, ktorý vyzerá presne ako jeho dávna láska Thomas a svet sa zrazu zastaví.
Philippe nás zoberie naspäť do roku 1984, kedy sa začal písať príbeh jeho prvej veľkej lásky. Mal vtedy iba sedemnásť rokov. Medzi rovesníkmi nebol príliš obľúbený, plne si uvedomoval svoju inakosť, pre ktorú sa držal v úzadí utopený v dlhočizných románoch. Philippeho svet sa obrátil naruby v deň, keď ho Thomas požiada, aby sa s ním tajne stretol. Z počiatku dychtivý telesný vzťah, prerastie k nežnosti a mäkkosti, k citom, ktoré sa nikdy nevyslovili, ale ani tento fakt im neubral na ich ozajstnosti. A hoci okolnosti viedli k rozdeleniu Philippeho a Thomasa, v ich životoch táto epizóda zanechala veľmi hlboké stopy.
Na tejto knihe sa mi najviac páčilo jej pomalé odkrývanie, melanchólia a ráznosť krátkych viet, mäkkosť súvetí, všadeprítomná poetickosť. Všetko, každá bodka, každá čiarka, každé slovo, boli na správnom mieste. Zlomila mi srdce a ostane so mnou ešte veľmi veľmi dlho. Dajte si ju. Oplatí sa.
“Toto je dôležité: díva sa na mňa len z určitého uhla a nikdy od toho neupustí. Vlastne aj naša láska bola možná len preto, že ma nevidel takého, akým som bol, ale takého, akým som sa ešte len mal stať. Dážď stále bubnuje na plechovú strechu búdy. Sme na svete sami.”
