Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam rada a tak často, ako mi to moje povinnosti a deti dovolia...
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Môže život písať takéto smutné a tažké príbehy? A môže takéto príbehy písať Lenka Chalupová? Áno a áno. A že Lenka Chalupová takéto príbehy písať vie, dokazuje každou svojou knihou.
Táto kniha je plná nádeje, lásky, rodinnej súdržnosti, ale aj zla, nenávisti a ľudskej zloby.
Príbeh sa odohráva počas 2.svetovej vojny v obci Bochoř na Morave. Sledujeme hlavne život rodiny Máří a jej manžela a sestry, cigánsku rodinu a starostu, ktorý sa snaží zachovať si ľudskosť a pomáhať bezbranným....a to aj napriek tomu, že v obci žijú "hrbaté duše", teda anonymní donášači, ktorí žijú "s režimom".
Odporúčam, mne sa kniha páčila, je to skutočne silný príbeh a kto pozná autorkine knihy, neoľutuje.
Lenka Chalupová vie písať silné príbehy a inak to nebolo ani v knihe Poměnkové matky.
Priznám sa, že som nevedela, čo znamená Poměnkový deň...že je je to Nezábudkový deň a je venovaný Medzinárodnému dňu nezvestných detí. V tejto knihe sa stretávame práve aj s takýmito matkami, ktorým sa deti stratili. A stretávame sa aj s tým, ako to prijali a ako s tým dokázali alebo nedokázali žiť. Ťažko súdiť a niekedy aj ťažko pochopiť...
Smutný príbeh spracovala autorka a mne sa páčilo, ako sa príbeh prelínal medzi jednotlivými postavami a nevadilo mi ani to, že je písaný z pohľadu viacerých postáv a miestami to bolo trošku chaotické...na konci sa všetko prepojilo.
Kniha by si však zaslúžila hlbšiu psychológiu postáv a záver som tiež očakávala trochu viac prepracovaný. Trochu viac priestoru by som venovala príbehu Zuzanky a aj jej matke Terézii.
Mne sa však aj napriek menším nedostatkom kniha "páčila", nie raz ma stislo pri srdci. Taktiež mi vadilo, že sa často v knihe používal termín "děcko" namiesto dieťa, matka predsa svoje dieťa nenazve "děckom". Príbeh sa napriek všetkému dotkne každej ženy a ja ju určite odporúčam.
Skvelá Liz Nugent nesklamala ani jej poslednou knihou Pravda o Ruby Cooperové.
Čitatelia, ktorí autorku poznajú, už vedia, aké vedia byť jej hlavné hrdinky a že to nebude jednoduché ľahké čítanie. Jedná sa o psychologický román, písaný z pohľadu viacerých postáv a tak sa do nich dokonale dokážete vcítiť, aj keď s nimi nemusíte súhlasiť.
Hlavnými postavami sú sestry Ruby a Erin. Mladšia Ruby závidí a žiarli na svoju staršiu sestru Erin, ktorá je nielen krásna, šikovná a najlepšia študentka, ale má aj priateľa Mila, ktorý ju ľúbi. A aj Ruby chce byť obdivovaná, dokonalá a chce to, čo má Erin .... a nemá zábrany.
V jeden deň Ruby obviní Mila z toho, že ju znásilnil. A to je práve ten bod, po ktorom už nikdy nič nebude ako predtým. Tento incident doslova rozmetá celú rodinu na kusy a má dosah na desaťročia dopredu.
Skvelo napísaný psychologický román vo vás vzbudí hnev aj ľútosť, a ukáže vám, ako závisť ovplyvňuje nielen vás, ale všetkých okolo...
Freida Freidu jednoducho milujem a prečítala som od nej všetko to, čo vyšlo u nás.
Jedna kniha sadne viac, iná sadne menej. A samozrejme, moje názory sa líšia od vašich a každému ulahodí niečo iné a tak to má byť.
Kolegyňa má náboj, tempo a samozrejme prekvapivý zvrat na konci, avšak samotný záver ma akosi sklamal a čakala som niečo viac, niečo viac na štýl Freidy...takto som knihu ukončila s trošku zmiešanými pocitmi a niečo mi tam chýbalo, niečo, čo od Freidy zvyčajne čakám.
Takže knihe uberám jednu hviezdičku, ale fanúšičkou ostávam aj naďalej a teším sa na jej ďalšiu knihu.
Zlá babička.....ach, koľkokrát mi vošli slzy do očí. Tak smutný príbeh to bol. Čo príbeh? Život....smutný a ťažký život hlavnej hrdinky Márie, ktorú v rodine poznali ako tú zlú babičku, na ktorú sa nenájde ani pekné slovo. Ale prečo bola Mária taka zatrpknutá? Prečo ju považovali za "tú zlú"? ...nikto sa predsa nerodí zlý.
Príbeh sa odohráva v malej českej dedinke na konci 19.storočia, kde žije Mária - dievčatko s ťažkým detstvom, neskôr mladé dievča so svojimi snami a potom prichádza ťažký život, ktorý nakladá a nakladá....koľko môže žena uniesť bez toho, aby ju to poznačilo?
Útla kniha je krásne spracovaná a je doplnená o pekné ilustrácie. Ditta Kůtová spracovala príbeh tej "zlej babičky" z rodiny jej manžela na základe denníkov, ktoré spísal jej vnuk a ona dotvorila príbeh.... Takýto ťažký život však v tých časoch stretol nejednu ženu a kto mal pre ne pochopenie? Ťažko sa to čítalo, pukalo mi srdce a stále som sa pýtala sama seba, koľko toho ešte dokáže život naložiť na plecia...
Kto má rád psychologické thrillery s dávkou duchariny, odporúčam knihu Moje chytrá holčička. Na to, že je to autorkina prvotina, je super a mňa chytila hneď od začiatku. Témou mi pripomenula knihu Skryté obrázky.
Dievčatko sa po smrti svojej opatrovateľky začína meniť...osobnostne, výzorom aj správaním a matka to pozoruje len veľmi postupne.... A aj keď som časom odhadla, o čo vlastne ide, na napínavosti to nič neuberá. Celou knihou sa nesie jemné mrazenie a ku koncu to už naberá rýchly spád. Záverečné rozuzlenie mi už prišlo trochu chaotické a trochu pritiahnuté za vlasy, avšak stále radím knihu k tým lepším.
Nová Freida nesklamala a mne sa kniha veľmi páčila.
Kto už autorku poznáte, viete, že o nejaké to prekvapenie na konci nie je núdza a aj nejaká tá psycho osôbka sa tam bude vyskytovať a tak to bolo aj tentokrát...že, milá Debbie?
Zlomená krajina je tak smutno-krásny príbeh, že zlomil aj mňa.
Príbeh rozdelený do 3 dejových línií pred nami postupne rozpletá celý príbeh, dieliky zapadajú do seba a vytvoria celistvý obraz - príbeh lásky ženy k dvom mužom a silnej materinskej lásky a hlavne príbeh odpustenia.
Kniha sa čítala ľahko, rýchlo a občas mi až srdce stislo....mňa kniha dojala.
Odporúčam
Kniha Ženy od Kristin Hannah vás prevedie rôznou škálou emócií...mnou zarezonovala, zatriasla a priznám sa, aj rozhnevala či rozcítila.
Hlavnou hrdinkou je mladučká Frankie, ktorá
pod vplyvom straty brata a plná ilúzií a odhodlania sa prihlási ako zdravotná sestra do vojny vo Vietname. To, čo tam vidí a zažíva nielenže otrasie jej svetom, ale natrvalo sa zapíše do nej samotnej. Po príchode domov sa nevie len tak zaradiť do bežného života, zraňuje ju pohľad blízkych a okolia na samotnú vojnu a opovrhovanie vojakmi vo Vietname a keď hľadá pomoc v centrách pre pomoc veteránom, dostáva sa jej nezáujmu a odpovede "vo Vietname žiadne ženy neboli".
Je to silný príbeh mladej ženy o hľadaní sa, o mnohých chybách a pokĺznutiach, o psychických traumách, bolesti, stratách.... ale aj o nádeji a silných priateľstvách, spolupatričnosti, láske a odvahe nevzdávať sa a bojovať.
Túto knihu som doslova zhltla Výborne napísané, napínavé, záhadné a doplnené o kopec kresieb, ktoré ku príbehu patria a perfektne ho dopĺňajú. Kto má rád psychothrillery, ducharinu a záhady, hor sa do toho, Skryté obrázky odporúčam.
