Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
instagram: @kniznatulacka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Stevie a Zanders už nie sú mojím najobľúbenejším párom tejto série. Pretože Isaiah a Kennedy si ma absolútne získali.
Ak by ste niekedy potrebovali dokonalého knižného muža (veľkí okrídlení sa nerátajú), tak je to práve Isaiah. Ako sa to hovorí? Golden retriever? Tak áno, presne taký je. Tým, ktorých miluje, by dal aj to posledné. Je trpezlivý, nesebecký a chorú majetníckosť by ste u neho len ťažko hľadali. Je presne taký, akého uzavretá a navonok chladná Kennedy k sebe potrebuje. Obaja majú svoje rany, túžby a strach. Z Isaiahovho pohľadu je to príbeh o prekonaní traumy, ktorá ho od detstva prenasleduje, o trpezlivosti, o tom, ako milovať niekoho, kto sa bojí byť milovaný. Z Kennedyinho pohľadu je to príbeh o tom, ako sa naučiť prijímať lásku a veriť, že si ju zaslúži.
A ako je už u autorky zvykom, opäť nevynechala vážne témy, tentokrát je to diskriminácia, panické ataky, vyrastanie v emocionálne chladnom prostredí. A nepôsobilo to na mňa len prilepené k postave kvôli príbehu, ako som to mala napríklad pri Miller. Isaiah a Kennedy jednoducho majú za sebou to, čo aj mnohí z nás, a práve preto je ľahké sa do ich charakterov vžiť a sledovať, ako sa zbližujú, ako sa menia. Vykreslení sú prirodzene a preto som mala pocit, že sledujem príbeh skutočných ľudí a nielen charaktery vytvorené podľa šablóny. Rozprávanie z pohľadu oboch postáv to ešte viac umocnilo.
Čo ešte robí túto knihu pre mňa takou výnimočnou? Asi to, že moje dva najmenej obľúbené tropes tu jednoducho nie sú… alebo sú zvládnuté tak, že mi nevadili. Žiadna zbytočná miscommunication. Obaja otvorene rozprávajú o svojich pocitoch (najmä Isaiah). A samozrejme ten presladený záver a povinný záverečný rozchod… No tak konečne dával zmysel. Ten „rozchod“, ktorý nie je skutočným rozchodom, ale dôležitým gestom, dal Kennedy priestor, ktorý potrebovala. A Isaiah jej ho dokázal dať. To je pre mňa silnejšie než akékoľvek dramatické scény pre efekt.
Ak by ste aj nemali v pláne niekedy túto sériu čítať, tak skúste aspoň túto knihu, neoľutujete.
Mojím parťákom na cestách sa pomaly, ale isto stáva Kladivo na čaroděje. Táto akčná, vtipná a nenáročná jednohubka je pre mňa na letné mesiace ako stvorená. Ani tentoraz tomu nebolo inak...
Opäť sa stretávame s Walterom, Klaudiou a Félixom. Práve Félix sa tentoraz rozhodol sekať dobrotu... ale ako to už pri ňom býva, nič nerobí len tak. Aj teraz má tajný plán, chce niekoho zachrániť. A, samozrejme, do celej akcie zatiahne aj zvyšok bývalej partie. Či sa mu jeho zámer podarí, si už budete musieť prečítať sami.
Táto séria si ma získala už prvou knihou, no tento diel zatiaľ jednoznačne považujem za najlepší. Nechýbajú démoni, upíri ani Krteček a všetko je zabalené do sarkastickej akčnej jazdy. Kniha si robí srandu z príbehov a la Dannyho parťáci, ale zároveň som mala pocit, že si uťahuje aj sama zo seba. Nechýbajú ani rôzne kultúrne narážky. No a ani samotná mágia nemá vlastne jasno v tom, ako sa má po opätovnom prebudení prezentovať a preto občas pôsobí chaoticky, zvláštne a prehnane. Jednoducho je divne skvelá.
Rovnako ako celá kniha. Od polovice naberie príbeh neuveriteľné tempo a ja som hltala jednu stranu za druhou. Výborne som sa bavila a ani neviem ako, bola som na konci. Samozrejme, chcela som okamžite viac. Našťastie ma doma čaká ďalší diel, pretože záver dáva veľkú nádej, že štvorka bude epická. Presne taká, aká dokáže byť len táto bláznivá partia.
A ak ste tejto bláznivej partii ešte ned
Slobodný otecko, vynútená blízkosť, športové prostredie a sladké koláčiky? Existuje vôbec lepšia kombinácia? Na túto knihu som sa tešila od okamihu, keď sa Kai prvýkrát objavil v sérii Veterné mesto, a rozhodne ma nesklamal. Je to typický napravený športovec, ktorý s príchodom svojho syna poriadne skrotol, a bolo úlohou Miller, aby v ňom opäť objavila aj tú divokejšiu stránku. Ona, ako slniečko, je totiž dokonalým protikladom k zraniteľnému a uzavretému Kaiovi.
Príbeh kráča v stopách oboch predchádzajúcich kníh. Nastolí tému, ktorú následne rozvíja spolu so vzťahom hlavných hrdinov. Tentoraz je to najmä strach zo straty blízkeho a hľadanie rovnováhy medzi rodičovstvom a kariérou. Kai je na vrchole svojej baseballovej kariéry, čo si vyžaduje neustále cestovanie, tréningy a mediálne akcie. Zároveň je však otcom na plný úväzok, v ktorom neustále hlodá pocit viny, že sa synovi nevenuje dostatočne. Miller na druhej strane bojuje s výčitkami, že jej otec kvôli nej kedysi obetoval vlastnú kariéru. A práve tu vidím menší problém celého príbehu. Mne osobne prišli ich vnútorné konflikty až príliš pritiahnuté za vlasy. Pôsobilo to tak, akoby bol Kai jediným otcom v celej baseballovej lige, a problém Miller by zas vyriešil jeden úprimný a dôkladný rozhovor s otcom.
Čo som však v knihe absolútne milovala, bol malý Max. Jeho scény s Kaiom, s Miller či s ostatnými spoluhráčmi boli neskutočne milé a rozkošné. Jednoducho si ukradol celý príbeh pre seba. :D Výborné boli aj staré známe tváre z predchádzajúcich kníh.
Veľmi sa mi páčila chémia medzi hlavnými postavami. Ich dialógy boli hravé, vtipné a drzé. Celé to však kráča v osvedčenej šablóne predchádzajúcich dielov, takže som presne vedela, že sa blíži presladený záver a povinný rozchod pred koncom (prosím, aspoň raz chcem nájsť knihu, kde tento trope nebude!). Našťastie to tu nebolo až také prehnané ako v Right Move.
U mňa na prvom mieste stále zostáva Mile High, ale Kai s Miller si ma získali svojou hravosťou a otvorenosťou. Knihu rozhodne odporúčam! Aj napriek väčšiemu rozsahu sa číta úplne sama. Ani nebudete vedieť ako a zrazu sa ocitnete na konci s túžbou prečítať si ďalšie desiatky strán s Kaiom, Miller a Maxom.
Päť hokejistov, jedna žena a jedna chata (podľa mňa skôr vila)... čo by ste podľa tohto popisu čakali? Áno, mňa ako prvé napadli nekonečné spicy orgie. Ale realita je úplne niekde inde.
Ide totiž o zaujímavú a vtipnú knihu z hokejového prostredia, kde kvôli nepriaznivému počasiu šestica hrdinov uviazne v horách, a začína sa tak príbeh plný humoru a lásky.
Sú dialógy a správanie postáv nereálne či prehnané? Áno, sú. Vadilo mi to? Vôbec nie. Práve naopak, tento príbeh som si veľmi užila. Zbožňovala som chémiu v knihe. Paradoxne však nie medzi Winni a Paceym, ale medzi päticou hokejistov. Ich podpichovanie a spôsob komunikácie ma aj napriek spomenutým nedostatkom nútili smiať sa, a to často. Bolo to skvelé.
Postavy pôsobili, akoby boli vyskladané „z každého rožku trošku“, no fungovalo to výborne. Dokonca aj dvojica Winniných priateľov mala príbehu čo ponúknuť... aj keď Katherine som mala občas chuť trieskať panvičkou po hlave.
Čo sa týka hlavnej dvojice. Pokiaľ nedošlo na spicy scény, bolo to fajn. Ich vzťah mal svoje čaro a sedel k charakterom, aké mali v knihe. Lenže potom prišla prvá spicy scéna a ja som nechápala, čo to čítam. Keby išlo o iné postavy, vôbec by mi to neprekážalo, ale tu to bolo úplne mimo toho, ako sa dovtedy prezentovali. Nepasovalo mi to ani k jednému z nich. Pri Winni mi najmä jej správanie a spôsob, akým ju autorka vykreslila, pripadal dosť protirečivý.
Aj preto pre mňa štvorica Paceyho priateľov a ich vzájomné interakcie zatienili celý romantický vzťah.
Napriek všetkým klišé trópom, ktoré nemám rada (nedostatočná komunikácia či povinný záverečný rozchod), sa mi kniha páčila. Za mňa patrí do kategórie skvelých, zábavných oddychoviek. Nie je dokonalá, ale niekedy to je presne to, čo od knihy potrebujem...
Koniec prvej svetovej vojny v Rusku zamával celou spoločnosťou. V porevolučnom usporiadaní si svoje miesto musia nájsť aj vlkolaci. Namiesto spolupráce však jednotlivé klany súperia o moc a do cesty sa im navyše postavia obávané čarodejnice. Aby toho nebolo málo, na záhadný týfus umierajú všetci Georgijovia Žukovovia. Trochu príliš na jednu knihu? Áno aj nie.
Pri čítaní som sa cítila ako na horskej dráhe. Zo začiatku som absolútne nevedela, o čo ide a v hlave som mala poriadny guláš. Po pár desiatkach strán si však všetko akosi sadlo a dej v meste som si užívala. Začala som sa tešiť na poriadny boj o moc, ktorý nebude len o súbojoch, ale aj o politike. Lenže potom sa dej presunul mimo mesta, začali pribúdať nové postavy a moja nálada z čítania išla opäť dole. Záverečný súboj je však výborný. Nechýbajú v ňom odhalenia, fyzické strety či súboj šamanov... proste všetko, čo vám len napadne.
Celý príbeh je plný rôznych dejových liniek a na mňa to, bohužiaľ, miestami pôsobilo prekombinovane. Áno, v závere do seba všetko pekne zapadne, no mne by asi viac vyhovovalo, keby toho bolo o trochu menej. Príbeh je taký intenzívny, že som si nedokázala naplno vychutnať jednotlivé dejové linky a samotnú prácu autorky. A tá je naozaj výborná. Oceňujem, ako pracovala s jazykom a slovami, a ako do detailov prepojila historické udalosti s fikciou. Páčilo sa mi, ako vytvorila dlačie rodiny a dala im vlastný jazyk. Bojové scény a používanie mágie sú opísané do najmenšieho detailu, plné krvi a bolesti. Taktiež ma bavilo, že ženy sú v tomto príbehu silné, no nepôsobí to prehnane. Ak hľadáte rovnoprávnosť, tu ju nájdete, hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ženy majú navrch. Príbehom sa navyše tiahne slovanská mytológia popretkávaná severskou, čo je naozaj vydarená kombinácia
Čo mi však prekážalo, bolo neuveriteľné množstvo postáv, ktoré sa v príbehu zjavujú a vzápätí miznú bez vysvetlenia. Aj preto som si k nim len ťažko vytvárala nejaký vzťah. Okrem Sigrún a malej Sveti som si asi neobľúbila žiadnu. Rovnako niektoré dejové linky vyšumeli do prázdna.
Ide však o nesmierne zaujímavé a originálne fantasy, ktoré vás vtiahne do temného sveta vlkolakov a čarodejníc, a rozhodne stojí za prečítanie.
Môžete knihu milovať a nenávidieť zároveň? Môžete mať chuť dať jej DNF a zároveň túžiť čítať ďalej? Donedávna som si myslela, že to nie je možné. A potom som sa pustila do Zpěvu překladatele.
Jan Hamouz je pre mňa autor, o ktorom si myslím, že keby mal americký pas, patril by medzi vychádzajúce hviezdy svetového fantasy žánru. Lenže ako sa vraví, aj majster tesár sa občas utne... a bohužiaľ, tu tých „utnutí“ zopár bolo.
Preto začnem tým negatívnym. Ako prvý je sex. Nepovažujem sa za prudérnu, v knihách mi neprekáža, ale tu som mala pocit, že určuje akýkoľvek vývoj deja. Vlastne každá dejová línia ním bola nejakým spôsobom ovplyvnená (a pri niektorých úplne zbytočne). Potrebujeme niekoho zabiť? Dajme tam sex... Treba postavu presunúť z bodu A do bodu B? Dajme tam sex... Potrebujeme vytvoriť napätie vo vzťahoch? Aha! Jasné, čo iné ako sex by sa na to hodilo. Halóooo... existujú aj iné spôsoby, ako stavať príbeh. A potom tu máme kozy... skákajúce, hompáľajúce sa, malé, veľké, visiace, svetlé, vráskavé, tmavé, pevné... akékoľvek vám len napadnú. A spomínajú sa v situáciách, kde to bolo nevhodné a jednoducho divné.
Ďalej sú to také tie maličkosti, ktoré vám v hlave rozblikajú to pomyselné WTF?
A nakoniec je tu Dar. To, ako som milovala svoju nenávisť k Darovi v prvých dvoch knihách, ako bol jeho charakter vystavaný a napísaný, sa zmenilo na neskutočnú frustráciu. Práve on je príčinou, prečo som mala chuť s knihou a celou sériou skončiť.
Lenže toto všetko je zabalené do úžasného worldbuildingu, kde si užívate postupné odhaľovanie histórie a mágie, a kde bohovia nie sú tým, čím sa na prvý pohľad zdajú. Je to zabalené do množstva bojových scén, putovania, politikárčenia a intríg. Príbeh je rozprávaný postavami, ktoré majú svoje chyby a túžby. Kniha je plná skvelých scén, ktoré som si najmä na začiatku veľmi užívala a čítala ich so zatajeným dychom, aj keď išlo napríklad „len“ o obyčajné putovanie.
A tak si celý čas vravím, či mám právo hodnotiť túto knihu negatívne, keď to, čo mi na nej prekáža, je čisto môj subjektívny pohľad. Keď remeselná práca autora je skvelá a celá séria je na našej scéne ako zjavenie. Mám právo odradiť ďalších čitateľov, keď mne sa nepáči, kam sa vďaka jednej postave príbeh uberá? Nemám. A moja frustrácia z jednej postavy nemôže zatieniť skvelú prácu, ktorú autor odviedol. Aj preto knihu hodnotím 4 hviezdičkami. Pre mňa sú predchádzajúce časti lepšie, ale táto aj tak stojí za prečítanie.
Predstavte si, že vaša obľúbená kniha sa zrazu stane skutočnosťou. Ale to, čo je pre vás príbeh, ktorý vám pomáha prežívať ťažké časy, môže byť pre niekoho druhého najväčšou nočnou morou. Pretože nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. A presne to sa stalo Eamonovi a jeho kamarátom po príchode na Addingtonov ostrov. Keď sa počas búrky, pred ním zrazu objaví postava z jeho obľúbenej knihy, verí, že sa jeho sen stal skutočnosťou. Lenže deň, ktorý bol oslavou priateľstva sa zrazu zmení na krvavý lov.
Údolie Winterset je označované ako horor. No podľa mňa ide skôr o sondu do (nielen) ľudskej psychiky, ktorá žáner využíva ako kulisu. Áno, má v sebe aj nechutné scény aj zopár nelogickostí, najmä postavu Geneho. Ale bolo vôbec autorovým zámerom mať dokonale prepracovaný príbeh? Občas totiž čítate s pocitom, že autor si z vás robí srandu, aby v zapätí na ďalšej strane na vás kričala kritika spoločnosti.
Táto kniha v sebe skrýva množstvo malých či väčších príbehov o strate, túžbe po domove, bolesti, traume ale aj pomste. Istým spôsobom je to veľká emocionálna smršť a vy sa celý čas pýtate sami seba... Kto je vlastne obeťou v tomto príbehu? Skôr než litre preliatej krvi vo mne ostali rezonovať myšlienky o tom, akí zákerní dokážu ľudia byť. Akí sme zmrdi, keď nám ide o vlastný prospech, bohatstvo alebo len z nudy ubližujeme druhým. Akí sme pokrytci, keď to, čo robíme iným, sa zrazu deje nám a my kričíme o pomoc. A na konci toho celého som sa pristihla pri tom, že vlastne úplne chápem konanie „zloduchov“, že je mi ich ľúto.
Tento príbeh je drsný, je surreálny, emocionálny, ale aj temný. Spôsob, akým je napísaný, vás núti otáčať stranu za stranou a vy si užívate nielen príbeh, ale aj jazyk, ktorý autor zvolil. Jazyk, ktorý je opisný, umelecký a dokáže výborne budovať tempo od milej fantasy rozprávky až po krvavý horor.
Pre mňa bola táto kniha vyjdením z mojej komfortnej zóny fantasy. A už teraz viem, že nič lepšie som si ani vybrať nemohla. Pretože vás núti premýšľať o ľuďoch, ich motiváciách a hraniciach, ktoré sú schopní prekročiť. Možno vás znechutí, možno zneistí, ale určite vo vás niečo zanechá, tak ako aj vo mne. A práve preto stojí za prečítanie.
Ja a romantasy mám veľmi zvláštny vzťah. Neustále sa snažím nájsť knihu, ktorá by ma v tomto žánri skutočne bavila, a práve od Metal Slinger som si sľubovala veľa.
Lenže… knihu som začala čítať hneď po Vôli väčšiny a už po prvých stranách som mala pocit, akoby som presadla z Ferrari do trabantu. Nechápte ma zle, aj trabant vás dovezie do cieľa, len ten zážitok z jazdy je jednoducho iný. A tu ten rozdiel cítiť veľmi výrazne. Najmä začiatok bol pre mňa zvláštny, nevedel ma vtiahnuť do deja a jedinú emóciu, ktorú vo mne vyvolával, bol hnev, keď som na knihu kričala, že mi nemusí neustále opakovať tie isté informácie. Moja hlavná myšlienka bola, či ju autorka pred vydaním vôbec dala prečítať editorovi.
Ako to však už býva, aj na jazdu trabantom sa dá časom zvyknúť a dokonca si ju aj užiť. Postupne ma príbeh začal baviť viac. Mágia ako taká pôsobí zaujímavo a svet má potenciál, škoda len, že nebol podrobnejšie opísaný. Rovnako by ma bavilo aj viac politiky. V knihe sa striedali pasáže, ktoré ma bavili, s takými, na ktoré si dnes už ani nespomeniem. Chémia medzi Brynn a Ackerom je nemastná a neslaná. Začalo to pritom celkom dobre, cesta na loďke sa mi páčila, no neskôr sa to niekam vytratilo. Ich doťahovanie bolo miestami milé, ale inak boli skôr nudní.
Napriek všetkým výhradám však musím uznať, že ako oddychové čítanie kniha funguje, ak máte chuť na nenáročný príbeh s romantickou linkou, zaujímavou mágiou a trochou akcie.Pretože sú tu scény, ktoré maju výbornú atmosféru.
A teraz k tomu všetkými ospevovanému záveru. Za mňa je to najväčšie fiasko celej knihy. Moja jediná reakcia bola. Prečo takto? Prečo?! V podstate to podľa mňa zabilo celý príbeh aj vývoj postáv len kvôli pár šokujúcim stranám. Na takýto typ záveru musí byť dej budovaný úplne iným spôsobom a tu mám silný pocit, že si autorka na konci jednoducho povedala a teraz tam dám niečo šokujúce.
Práve tento záver pre mňa robí z celej série niečo, po čom už pravdepodobne siahať nebudem. Pretože šanca, že sa autorka vydá tou jedinou cestou, ktorú by som ja osobne ešte vedela akceptovať, je podľa mňa minimálna... Aj keď dúfam, že sa mýlim, lebo potenciál ten príbeh až do záveru mal.
Stačilo však pár strán a vedela som, že toto bude výnimočné čítanie. A v momente, keď Vis bojoval nahý v aréne, mi bolo jasné, že v rukách držím jednu z mojich top kníh roka 2026.
Vis je sirota, ktorá pred svetom skrýva svoju pravú identitu Nesie na sebe rany osudu aj váhu celého príbehu. Popritom rieši minulosť, zradu, lásku a odhaľuje tajomstvá ostrova. A hoci je jeho dokonalosť miestami až zarážajúca, k Visovi jednoducho patrí. A úprimne, chvalabohu, že hlavná postava nie je žena.
Hoci by sa mohlo zdať, že na sedemnásťročného chlapca je to priveľa, on to zvláda ľahko. Jeho cesta od opusteného dieťaťa až po postup akadémiou nie je vždy jednoduchá na čítanie. No príbeh je taký silný, že ťa núti obracať stránku za stránkou. Dej je miestami pomalší a vypäté situácie často strieda Visov vnútorný boj, jeho strach a nedôvera voči ostatným. Práve tieto pasáže ťa však nútia zamyslieť sa nad tým, koľko by si bol ochotný obetovať ty sám, keby celý svet fungoval na princípe „silnejší berie.“
Pretože svet, v ktorom sa Vis pohybuje dýcha mocou, strachom a nespravodlivosťou. Je to miesto, kde sila jedných existuje len preto, že bola ukradnutá iným. Je to nemilosrdný svet, v ktorom prežijú len tí, čo sa v honbe za mocou neboja ničoho. Veď v krajine, ktorá funguje vďaka odovzdávaniu ľudskej vôle, to ani nemôže byť inak.
Ak mám spomenúť jediné slabšie miesto, je to záver. Je prekvapivý a odvážny, no mám pocit, že autor si odkrojil poriadne veľké sústo. Napriek tomu som neuveriteľne zvedavá ako sa s tým popasuje a na pokračovanie sa extrémne teším. Pretože Vôľa väčšiny je príbeh, ktorý si ma získal svetom, postavami aj myšlienkami. Je temný, inteligentný a miestami nepríjemne pravdivý. Je to presne ten typ knihy, na ktorú sa nezabúda ani dlho po dočítaní poslednej stránky.
Musím sa priznať, že som ku knihe pristupovala s veľkými obavami. Predsa len „násť“ som mala už pred desaťročiami a vôbec som netušila, čo od nej môžem čakať. Nakoniec sa však ukázalo, že lepší začiatok roka som si ani nemohla priať.
V mojom momentálne dosť hektickom období bolo neuveriteľne príjemné siahnuť po niečom takom milom a upokojujúcom. Keď si na túto knihu spomeniem, okamžite sa mi vybavia v hlave slová rozkošná, milá a ňuňu. Je to presne ten typ príbehu, pri ktorom sa vám na tvári objaví prihlúply úsmev a myšlienky vás zavedú k prvým láskam, zamilovaniam a objatiam. K časom, keď bolo všetko jednoduchšie, ale zároveň tak zložité. Z celého príbehu vyžarovala zvláštna pohoda, ktorá vo mne zachovala príjemný, hrejivý pocit.
Nájdete tu aj viacero vtipných momentov a samozrejme aj povinné klišé, ale od YA romantiky som už prestala očakávať hlboké filozofické myšlienky. Príbeh však ponúka viac než len zamilovanie. Riešia sa rodinné vzťahy, Riley bojuje za záchranu školských muzikálov, snaží sa znovu nájsť cestu k otcovi, pribudne predstieraný vzťah s Nathanom, kopa nedorozumení a dokonca aj objavovanie sveta D&D. A keďže som knihu čítala práve v čase, keď bežalo finále Stranger Things, každá zmienka o D&D ma bavila ešte o niečo viac.
Čo viac k nej dodať? Je presne tým, čím má byť, teda ľahkou, milou a miestami veľmi zábavnou YA romantikou. Napriek tomu má obrovské čaro a áno, aj teraz mám pri písaní ten istý prihlúply úsmev na tvári . Mne sa veľmi páčila a lepšiu oddychovku by som si na dlhé zimné večery ani nevedela predstaviť.
