Wishlist Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Fantasy, fantasy and fantasy. And did i say fantasy?
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Wishlist Moje aktivity
Plno nových informácií, ktoré som nevedela, aj vedela a niektoré som si týmto overila.
Veľmi oceňujem jednoduchosť textu, pretože čítať Homéra by ma naozaj zabilo.
Milujem číslované odkazy pod čiarou. Milujem ten britský suchý humor, ktorý zakomponoval do textu.
Veľmi sa mi páčilo aj to jeho jednoduché vysvetlenie jednotlivých postáv. Môžem povedať, že 80% času som nebola z mien zmätená, dopletená a naozaj som vedela o koho ide.
Odyseov osud v závere ma trochu sklamal, ale zato neobviňujem tohto autora. A tiež som sklamaná zo samotného Odysea zato ako sa tváril ako oddaný manžel a pritom plodil synov skoro na každom ostrove kam stúpil. To je trochu trápne, dúfam že to Penelopa vedela.
3,5*/5*
Toto bolo ťažké čítanie. Veľmi dobré a zaujímavé, ale ťažké. Toto je asi štvrtá kniha od ďalšieho autora ktorú som o trójskej vojne čítala a opäť to bol iný pohľad na túto udalosť.
Rôzne iné detaily, inak povedané osudy tých istých známych hrdinov.
Môžem povedať, že ma to príjemne vrátilo do tohto obdobia a pripravilo na nadchádzajúci film Odysea.
Postava Odyseusa mi bola veľmi sympatická, avšak počas príbehu som mala pocit, že je sa za celé roky nemení a ostáva vo veku 20-22 rokov, pritom celá kniha je v priebehu jeho celého života.
Do pokračovania sa určite pustím, možno ešte toto leto. Kým to mám v čerstvej pamäti.
Toto bolo také sklamanie, že to nestojí ani za moju recenziu.
Fakt nechápem, že je podľa tohto braku natočený úspešný seriál. To ktorý šialený producent, scenárista, režisér do toho šiel a nalial do toho peniaze?
Smutné, otravné, bezvýznamné, nezaujímavé. Nuda.
Pol * bolo za Susannah.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Asi som sa zbláznila do tenisu. Aj keď mu vôbec nerozumiem. Je mi (opäť) úprimne ľúto, že toto je fiktívny svet a ja si nemôžem spätne pozrieť Carrine staré zápasy, rovnako ako to bolo pri Evelyn Hugo a jej filmoch.
Začiatok bol taký trošku nudnejší, ale Carrin návrat k tenisu bol skvelý a postupom deja sa to len zlepšovalo.
Cítila som sa ako jej najväčší fanúšik sediaci na tribúne a kričiaci z plných pľúc keď sa jej darilo. Aj keď sa nedarilo.
Veľmi som dúfala, že v závere autorka dopraje víťazstvo aj jej aj Bowovi, ale úplne šťastné konce asi nie sú moderné. Áno, rozumiem tomu posunu a Carrinej celkovej zmene, ale naozaj som veľmi verila a musela som si zakrývať záložkou stranu aby som si nevyzradila ako zápasy dopadnú. Takže som ostala ozaj trochu smutná.
A stále mi je ľúto, že tam nebola spomenutá účasť na olympijských hrách.
Avšak knihu hodnotím veľmi pozitívne. Naozaj sa mi to úprimne veľmi páčilo a zaslúžila by si väčšiu pozornosť.
Panebože, konečne.
Ani to nebola nejak hrozná kniha, ale zároveň som ten dej akosi nenávidela.
Nedokážem vôbec správne vyjadriť moje pocity o tejto knihe. Strašne dlho som ju čítala a veľmi ma to štvalo, a vyčerpávalo.
Veľké pozitívum bol Nate. To bol naozaj rozprávkový frajer, akého dokáže len žena napísať do príbehu.
Hlavná hrdinka tiež nebola otravná a nudná, a ako každá iná v podobných knihách, vlastne sa mi páčilo, že si konečne partneri hovorili všetko priamo a neboli medzi nimi tajomstvá, ale rozhodnutia ohľadom Aarona boli naozaj zúfalé. Trieskala som si hlavu o stenu. Autorka chcela ukázať dôležitosť terapie a druhých šancí, ale WTF? Až taká sprostá Anastasia byť predsa nemohla. To bolo fakt moc.
Uvidím či sa pustím do pokračovaní. Zatiaľ ma to neláka, keďže tam ani nebude hokej. Čo bola tiež ďalšia chyba tejto knihy, MÁLO HOKEJA!
Otras. Najhoršia kniha akú som (nie len) tento rok čítala. Nič nedávalo zmysel. Hlavná hrdinka je úplne otrasná osoba, zbytočne útočná, zlá, nesympatická, nezaujímavá a naozaj nerozumiem, že sa napriek tomu do nej zamilovali dvaja chalani. Ste načisto slepí?
Absolútne nerozumiem vývoju tejto knihy, keď Tori bola v Heartstopper komixoch úplne skvelá, nevraviac o seriály. Jedna z najlepších postáv. Ale toto bolo čisté sklamanie a nechcem tú knihu už nikdy vidieť. Idem ju rovno predať, darovať alebo možno radšej rituálne spáliť, aj keď mi bude v sérii na poličke chýbať. Vôbec mi to nevadí.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto sa mi až tak nepáčilo. Dej mi prišiel príliš hrrr, aj hádka, aj "rozchod", aj očakávané udobrenie. Nic nám to nového do deja nepridalo.
Ja ani neviem čo si myslím. Doslova. Vpodstate ma obišla pointa toho prečo sa museli vziať. Slowburn bol taký pomalý, že som myslela, že neskončí, zatiaľ čo Enemies to lovers bolo až príliš rýchle. Nevedela som za aký časový rámec sa vlastne do seba zbláznili, lebo mne to prišlo asi ako týždeň. A tiež mi tam chýbalo NIEČO. Ani neviem vysvetliť čo. Niečo ako mali Sloan s Rowanom, veľmi sa mi páčila ich súťaž, pretekanie o to kto zabije skôr konkrétneho vraha. Tu, v tomto príbehu, mi podstata akosi unikla. Čiže, nič moc.
A tiež sa mi nepáči preklad. Tie "slangové" výrazy, akože vážne? Kde ten prekladateľ žije? Na Slovensku rozhodne nie.
Čítalo sa to rýchlo, bolo tam celkom dosť zaujímavých myšlienok, ale ten presladený koniec mi nesedel. Ale nebolo to najhoršie, len som čítala už lepšie.
4,5*
Prečítala som to skoro kozmickou rýchlosťou, strany šli (ako vždy pri Ali) jedna za desiatou behom tak 15 minút a zrazu koniec.
Normálne som sa bála ako to ukončí, pretože ak by tam nebol epilog, tak si zaletím do USA, či kde to autorka žije, a dožadujem sa nejakej ich spoločnej budúcnosti.
Aj tak to nebol plný počet bodov. Pen ma srala celú knihu a zo Scarlett a jej rozhodnutí som si trieskala knihou do hlavy.
Ale Ali to zachránila Lukasom, z ktorého som mala najskôr divné pocity, ale zmenili sa postupom deja. ÚŽASNYYYYYYYYYYYYY!!! Chodia Švédski plavci len do Ameriky, alebo nájdem nejakého aj tu?
K BDSM sa vyjadrovať nebudem, pretože to absolútne nie je moja šálka kávy, čiže čo tam bolo bolo... Povedzme vporiadku, na moje pomery. Keby toho bolo naozaj viac a horšie(?), asi ani knihu nedočítam a zbavím sa jej rovnako rýchlo ako 50 odtieňov sivej. Ani neviem či používam správnu formuláciu slov.
Avšak, opäť som sa nechala ovplyvniť zlými recenziami. V prvých stranách autorka upozorňuje o čom to bude, ak sa to ľuďom nepáči, prečo to čítate a potom dávate zlé recenzie.
A užila som si aj športovú stránku tohto príbehu. Pre mňa je plávanie a skoky do vody úplná španielska dedina. Ak by nebolo Toma Daleya ani neviem, že táto disciplína existuje. A to je fakt škoda. Konečne som sa aspoň nachvíľu odpútala od kolektívneho športu - hokeja a zamerala sa na jednotlivcov. Viac takýchto kníh!!!
