Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ a zberateľ kníh. Vždy sa teším, keď si môžem prečítať dobrú knihu a relaxovať pri nej. :) Obľubujem najmä detektívky, v poslednej dobe severské krimi, ale vzťah mám aj ku fantasy a iným knižkám. Dobrých kníh nie je nikdy dosť a každá si zaslúži našu pozornosť. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
„...niekedy človek potrebuje vidieť veci čierne na bielom, aby sa s nimi dokázal zmieriť.“
Máte radi v knihách duchárinu? A lákal by vás výlet na Island?
Yrsa Sigurardóttir nám v samostatnom románe prináša mrazivý príbeh z tejto ostrovnej krajiny.
V knihe sledujeme tri dejové línie. Prvou je línia dobrovoľnej záchranárky Jóhanny, ktorá s tímom pátra po nezvestných stratených v pustatine. Druhou je pohľad zamestnanca radarovej stanice Hjörvara a treťou pohľad Dröfn, ktorá sa spolu s partiou vydá na výlet.
Autorka pravidelne strieda kapitoly z jednotlivých pohľadov, čo mňa osobne nútilo čítať ďalej, aby som vedel, ako sa príbeh bude vyvíjať.
Kniha nie je klasickou detektívkou, ale mrazivým trilerom s prvkami ducháriny. Ide skôr o mrazivý príbeh s prvkami ducháriny. Vyšetrovanie tu nie je veľmi rozvinuté, oveľa väčší priestor dostáva samotné pátranie a otázky, čo sa s nezvestnými vlastne stalo. Každá z postáv si nesie niečo zo svojej minulosti, pričom autorka venuje aj priestor osobnej rovine záchranárky Jóhanny a zamestnanca radarovej stanice Hjörvara. Práve jeho linka sa mi páčila asi najviac a vyvolala vo mne jemné zimomriavky.
Najlepšou stránkou knihy je pre mňa atmosféra spolu s opisom nehostinnej islandskej krajiny. Ľadová pustatina, snehová fujavica... a do toho záhada tajomnej topánočky.
Samotné tajomno a duchárske prvky ku mne však až tak neprenikli. Aj postavy na mňa pôsobili trochu nemastne-neslane. Ich správanie aj komunikácia boli miestami zvláštne. Privítal by som tiež o niečo lepšie prepojenie jednotlivých dejových línií.
Mená postáv aj názvy miest sú síce komplikovanejšie, no na začiatku knihy nájdete ich výslovnosť, takže kniha ponúka aj malé jazykové okienko.
Záver knihu u mňa výrazne vylepšil. Čítal som ho s otvorenými ústami a musím povedať, že sa naozaj podaril.
Trofej by som odporučil najmä fanúšikom príbehov s výbornou mrazivou atmosférou, izolovaným a nehostinným prostredím a postupným rozpletaním starých tajomstiev.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Máte doma operenca? Prípadne iné zvieratko?
Na malej šumavskej dedine žije s rodičmi a bratom Mankulka, ktorá túži po papagájovi. Sen sa jej jedného dňa splní a na narodeniny dostane vtáčika, ktorého pomenujú Ferdík. Stará sa o neho zodpovedne a s láskou, no jedného dňa zabudne zavrieť dvierka na klietke. Ferdík uletí a vydá sa na svoje veľké dobrodružstvo. Podarí sa Mankulke priviesť ho bezpečne späť domov?
Knižku sme čítali spolu s mojím päťročným synovcom a pri chvíli, keď Ferdík uletel, ani nedýchal. Spoločne sme s napätím sledovali, či sa malého operenca podarí dostať späť domov. Hoci ide o pokojný príbeh, miestami pripomína malý detský triler, samozrejme bez strašidelných či dramatických scén. Práve tieto okamihy vytvárajú napätie, ktoré malých čitateľov dokáže úplne pohltiť.
Z môjho pohľadu dospelého čitateľa bol príbeh možno o niečo jednoduchší a privítal by som viac Ferdíkových dobrodružstiev počas jeho nečakaného výletu. Myslím si však, že pre cieľovú vekovú skupinu je spracovaný úplne primerane. Na konci knihy navyše nájdete niekoľko zaujímavých faktov o druhu korely, do ktorej Ferdík patrí, ktoré pekne dopĺňajú samotný príbeh.
Autorka vytvorila pútavý príbeh pre mladších čitateľov. Počas čítania som si spomenul na detstvo, keď nám raz uletela andulka. Bol to silný zážitok a práve preto na mňa príbeh možno zapôsobil ešte o niečo viac.
Kniha v sebe nesie aj pekné posolstvo. Pripomína, že domov je miestom, kam sa vždy radi vraciame, a zároveň nenásilnou formou učí deti zodpovednosti za živého tvora. Mankulka svojím prístupom ukazuje, že o domáce zvieratko sa treba starať s láskou, trpezlivosťou a zodpovednosťou.
Kniha je určená pre deti od štyroch rokov. Tým najmenším ju určite radi prečítajú blízki, no začínajúci čitatelia si ju vďaka veľkému písmu zvládnu prečítať aj sami. Vyzdvihnem aj nádherné ilustrácie Ivony Knechtlovej, ktoré patria medzi najväčšie prednosti knihy. Ak teda hľadáte príjemnú ilustrovanú knižku na spoločné večerné čítanie, Mankulka a papagájí úlet je výbornou voľbou.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Čo vy a návštevy? Radi na ne chodíte, alebo ich radi prijímate? V tejto knihe však ide o návštevu, ktorú by nechcel zažiť asi nikto. Hlavná hrdinka sa uprostred noci ocitne vo vlastnom dome tvárou v tvár votrelcovi. Spolu so svojimi deťmi sa ukryje do tajného úkrytu a ostáva len čakať, čo sa bude diať.
Do deja sme okamžite vtiahnutí príchodom votrelca. Zaujímavosťou je, že v celej knihe nie je spomenuté jediné meno. Postavy sú označované len ako žena, deti, seržant, votrelec a podobne. Keďže postáv v knihe nie je veľa, veľmi rýchlo som si na tento spôsob rozprávania zvykol.
Prvá tretina knihy môže na niekoho pôsobiť pomalšie. Mňa však zaujala najmä atmosféra, ktorú autorka buduje v tajnom úkryte. Dej je popretkávaný útržkami z minulosti a Tracy Sierra venuje veľký priestor myšlienkam hlavnej hrdinky. To, čo by možno iný autor odbavil na niekoľkých stranách, Tracy Sierra rozvíja počas desiatok strán. Čitateľ si spolu s hlavnou hrdinkou kladie otázky, kto je tento muž, či ho pozná, prečo prišiel práve k nim a či sa jej podarí ochrániť deti pred votrelcom, ktorý sa pohybuje po celom dome.
Za mňa je práve atmosféra najväčším plusom celej knihy. Autorka nestavia na akčných scénach, ale na tichu starého domu, uzavretej miestnosti a nepriaznivom počasí v podobe snehovej fujavice. Neskôr sa tempo trochu zrýchli, no zároveň necháva čitateľa premýšľať, kde je vlastne pravda a či možno veriť tomu, čo sa odohráva pred jeho očami.
Práve pocit bezmocnosti, neistoty a otázka, či možno veriť vlastnej mysli, robia z knihy slušný psychologický triler. Priznám sa, že autorka dokázala atmosféru opísať tak sugestívne, že som sa miestami bál spolu s hlavnou postavou a sústredil som sa na každé vŕzganie podlahy v ich starom dome. Na druhej strane boli aj chvíle, keď na mňa niektoré pasáže pôsobili zdĺhavejšie.
Nočná návšteva nie je knihou, ktorá vás ohromí akciou. Je to psychologický triler s pomalším tempom, častými retrospektívami a dôrazom na atmosféru. Ak však máte radi knihy, ktoré budujú napätie postupne, stavajú na atmosfére a nútia vás premýšľať, kde je vlastne pravda, táto stojí za pozornosť.
Za knihu ďakujem: Citadella.
„Trauma sa nekončí, keď sa vylieči zranenie.“
„Niektoré veci sa dajú nahradiť. Niektoré nie.“
„Život je neuspokojivý, keď ide o poznanie pravdy.“
„Ľahšie je uveriť, že žena klame, než že sa stali nejaké zlé veci. Ľahšie je uveriť, že jednoduchšia vec je vždy tá správna. A je jednoduchšie povedať, že žena je blázon.“
„V dome niekto bol.“
4,5*
Môže vražda nevinných priniesť spravodlivosť? A kto má právo o nej rozhodovať?
Na políciu príde list, v ktorom sa muž podpisujúci ako Bill Wilson vyhráža sériou vrážd. Zomierať však budú nevinní ľudia, pri ktorých vrah zanechá lístok s menom. Zvrátená predstava spravodlivosti? Pre vraha áno. Pre každého normálne uvažujúceho človeka len ťažko.
„Zabiji 13 nevinných a 1 vinného. Ti, kteří spůsobili smrt nevinného, tak budou trpět. Toto je čin VYKOUPENÍ.“
Prípad súvisí so smrťou Allana Duffreyho, ktorý zomrel vo väzení, a vyšetrovateľka Izzy Jaynesová požiada o pomoc svoju kamarátku Holly Gibneyovú.
King rozpráva príbeh vo viacerých dejových líniách. Popri vrahovi, ktorý sa pod heslom „Nevyměkni“, vydáva na svoju desivú misiu, sledujeme aj aktivistku za práva žien Kate McKayovú. Tá cestuje po Spojených štátoch, vypredáva sály a svojimi názormi vyvoláva silné emócie. Má však stalkera, ktorý predstavuje ďalšiu hrozbu. V románe tak sledujeme dvoch nebezpečných protivníkov, pričom Holly sa postupne stáva súčasťou oboch prípadov.
Hoci je to moje prvé stretnutie s Holly Gibneyovou, veľmi rýchlo som si ju obľúbil. Nie je to typická neomylná vyšetrovateľka. Je premýšľavá, empatická, húževnatá a pri riešení prípadov sa spolieha skôr na logiku než na akciu. Páčili sa mi aj jej myšlienkové pochody a spôsob, akým si skladá jednotlivé dieliky prípadu.
„Ta ženská je strašidelná. Sherlock Holmes v botách na nízkém podpatku, pastelové halence a tvídové sukni.“
Obaja páchatelia spočiatku pôsobia neisto, no postupne sa ich posadnutosť prehlbuje a s každým ďalším krokom sú nebezpečnejší. Občas som sa musel zorientovať, ktorý z nich je práve na scéne, no ich motivácie aj psychológia boli spracované zaujímavo.
Tempo je spočiatku pokojnejšie. King si dáva načas s budovaním dejových liniek a niektoré pasáže by podľa mňa zniesli svižnejšie tempo. Keď sa však príbeh prehupne do poslednej tretiny, všetko začne zapadať do seba a napätie výrazne graduje. Finále ma chytilo natoľko, že som knihu už neodložil.
Nevyměkni však nie je len detektívkou. Autor otvára témy spravodlivosti, pomsty, traumy, fanatizmu aj práv žien. Ukazuje, ako tenká môže byť hranica medzi presvedčením, že konáme správne, a násilím páchaným v mene vlastnej pravdy. Práve táto rovina sa mi na knihe páčila asi najviac.
„Mluvit o nenávisti je jedna věc. Vidět ji v akci skutečně ji zažít je něco úplně jiného.“
Ak máte radi napätie, morálne dilemy a postavy, ktoré nie sú čiernobiele, táto kniha určite stojí za pozornosť. Ja určite siahnem aj po predchádzajúcich dieloch. V tejto knihe Stephen King ukazuje, že najväčším strašiakom nie sú príšery, ale ľudia presvedčení o tom, že konajú správne.
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
„Ukončete prosím výstup a nástup, dveře se zavírají! Příští stanice ...“ Ak sa pohybujete po Prahe a jazdíte metrom, tak táto hláška vám je určite dobre známa.
Ja osobne som si pražské metro zamiloval už ako stredoškolák, keď som s rodičmi a sestrou navštívil túto krásnu metropolu. Preto ma hneď zaujala táto publikácia a s chuťou som sa pustil do jej čítania.
Kniha prináša príbehy ľudí, ktorí sú s pražským metrom spätí rôznymi spôsobmi. Od tých, ktorí ho navrhovali a stavali, až po tých, ktorí sa dnes starajú o jeho každodennú prevádzku. Spoznáme strojvodcov, projektantov, tunelárov, dispečerov, manažérov či revízorov.
Jednotlivé kapitoly približujú pracovné zážitky, nečakané situácie, motiváciu aj vzťah týchto ľudí k ich povolaniu. Metro tu nepôsobí len ako dopravný prostriedok, ale ako živý organizmus, za ktorého fungovaním stoja stovky ľudí.
Na knihe oceňujem predovšetkým autentickosť, rozmanitosť profesií a pohľad do zákulisia pražského metra. Niektoré príbehy pobavia, iné prinútia zamyslieť sa. Nie všetky kapitoly ma zaujali rovnako, no práve ich pestrosť je jednou z predností knihy. Publikácia sa venuje aj významným udalostiam, akou bola ničivá povodeň v roku 2002, a aj výstavbe novej linky metra D.
Pochváliť musím aj grafické spracovanie knihy. Kvalitné fotografie príjemne dopĺňajú text a dotvárajú celkovú atmosféru. Jedinou drobnou výhradou môže byť pre niektorých čitateľov menšie písmo. Napriek tomu ide o zaujímavú publikáciu, ktorá ponúka pohľad na pražské metro z netradičnej perspektívy.
Ak hľadáte knihu plnú osobných príbehov, pracovných zážitkov a pohľadov do zákulisia jednej z najdôležitejších dopravných stavieb v Česku, 50 příběhů pražského metra by vás mohla zaujať. Nejde o publikáciu zahltenú technickými údajmi, ale o knihu, v ktorej hrajú hlavnú úlohu ľudia.
Tak.. příšti stanice ...?
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
A citát na záver: „Čas je vždycky nejlepším kritikem, co se člověku povede a nepovede.“
Máte radi Paríž? Alebo ste ho už navštívili? Norman Jangot vám ho vo svojom románe ukáže v úplne inej podobe. Ľudstvo doplatilo na svoju zvedavosť a po tom, ako sa začalo vŕtať hlboko v útrobách Zeme, nastal Príval, ktorý navždy zmenil svet.
„Když člověk pojal naději, že všechny záhady planety vyřeší, když se provrtá do jejich hlubin, udělal největší chybu svého života.“
Okrem iného sa objavili ľudia so zvláštnymi schopnosťami, ktorí dokážu čítať znamenia prostredníctvom synchronicity. Tí najnadanejší, takzvaní Pythoni, pracujú ako elitní lovci zločincov pre novú políciu.
Jedným z nich je aj Nathaniel Loppe. Po osobnej tragédii sa stiahol do úzadia, no keď sa v Paríži objaví sériový vrah, jeho mladší kolega Milo Nirbelstein ho požiada o pomoc pri vyšetrovaní.
Popri policajnom vyšetrovaní spoznávame nové spoločenské usporiadanie, rôzne sekty, cirkvi a spolky, ktoré vznikli po katastrofe. Text dopĺňajú zápisky označené ako Tkalcův deník, vďaka ktorým sa dozvedáme viac o fungovaní nového sveta.
Najväčšou prednosťou románu je podľa mňa jeho atmosféra. Autor predstavuje postapokalyptický svet, v ktorom je melancholický a rozpadnutý Paríž len spomienkou na niekdajšiu civilizáciu, ktorá už neexistuje. Z postáv ma najviac zaujal Nathaniel, ktorý bojuje s vlastnou traumou a problémy rieši svojím osobitým spôsobom. Ostatné postavy však na mňa pôsobili skôr nevýrazne. Originálnym prvkom je aj využitie tzv. Synch, teda synchronicity, pri vyšetrovaní, hoci samotná kriminálna línia ustupuje skôr do úzadia a autor čoraz viac presúva pozornosť k filozofickým témam, ako sú osud, realita či ľudská túžba prekračovať hranice poznania.
Podobnú knihu som doteraz nečítal. Ide o netradičný mix detektívky, dystopie, postapokalyptického románu a filozofie. Norman Jangot sa nebojí tém, ako sú synchronicita, kvantová fyzika, paralelné svety či symbolika hada ako pokušenia, premeny alebo skrytej hrozby. Škoda len, že pri množstve motívov a filozofických úvah pôsobilo samotné spracovanie miestami ťažkopádnejšie.
Napriek rozsahu, rozvláčnejšiemu tempu a filozofickým pasážam sa kniha čítala pomerne rýchlo. Myslím si však, že najviac si ju užijú čitatelia, ktorí majú radi komplikovanejšie príbehy, nejednoznačné vysvetlenia a knihy, ktoré ponúkajú viac otázok než odpovedí.
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
„Jsou lidi, co nemaj odvahu postavi se životu tváří v tvář a co jsou připravený uvěřit každý pitomosti.“
Máte radi historické detektívky z obdobia Tudorovcov? A veríte, že jediný dokument môže zmeniť dejiny?
Píše sa rok 1541. Kráľ Henrich VIII. sa vydáva na veľkolepé kráľovské ťaženie na sever do Yorku, aby upevnil svoju moc po nepokojoch v krajine. Právnik Matthew Shardlake a jeho pomocník Jack Barak majú počas tejto cesty vybavovať žiadosti adresované kráľovi a zároveň dohliadnuť na prevoz dôležitého väzňa späť do Londýna. Nečakaná smrť jedného sklenára však všetko skomplikuje. Matthew sa pri pátraní dostáva k dokumentom, ktoré by mohli spochybniť samotné základy tudorovskej dynastie.
Matthew Shardlake je bystrý, inteligentný, ľudský a aj napriek vlastným obavám sa snaží konať správne. Robí chyby a často riskuje viac, než by chcel, čo ho robí veľmi uveriteľnou postavou. Výborne ho dopĺňa aj jeho oddaný pomocník Jack Barak.
Tentoraz sa stretávame aj so samotným Henrichom VIII. Sansom dokonale vystihol pompéznosť celej udalosti, atmosféru očakávania aj napätie, ktoré sprevádzalo príchod panovníka. Mal som pocit, akoby som stál medzi obyvateľmi Yorku a sledoval príchod kráľovského sprievodu na vlastné oči. Autor výborne vykresľuje dobové prostredie, politické intrigy, strach aj neistotu počas vlády Tudorovcov. Nechýba ani množstvo zaujímavých postáv z radov právnikov, šľachty či ľudí z kráľovského dvora. Keďže ich je na scéne viac, orientácia medzi nimi si miestami vyžaduje väčšiu pozornosť.
Čím hlbšie sa Matthew ponára do vyšetrovania, tým viac zisťuje, že nejde len o obyčajnú vraždu. Niekoľkokrát mu ide doslova o život a kniha sa tak miestami mení na napínavý politický triler. Do popredia sa dostávajú sprisahania, mocenské hry, náboženstvo, otázky nástupníctva a nebezpečné tajomstvá, ktoré môžu zmeniť pohľad na dejiny.
Panovník je román o moci, pravde a o tom, aký význam môže mať jediný dokument v čase, keď o pravde rozhoduje panovník. Veľmi sa mi páčilo, že Sansom opäť vychádza zo skutočných udalostí a osobností a prepája historické fakty s fikciou. Aj preto na mňa tento príbeh zapôsobil viac než obyčajná detektívka.
Knihu odporúčam všetkým milovníkom historických detektívok, obdobia Tudorovcov, politických intríg a príbehov, v ktorých sa história prirodzene prelína s napínavou zápletkou. Ak vás baví pátranie v rodokmeňoch a historických súvislostiach, tu si prídete na svoje.
Ja autorovi opäť tlieskam. Aj tretí diel série ma presvedčil, že Matthew Shardlake patrí medzi najlepších hrdinov historických detektívok, akých som doteraz spoznal.
Za knihu ďakujem: Aktuell.
Ľudia majú rôzne koníčky. Whitney Finnová má jeden netradičný - stalkovanie. Každé ráno vezme kočík (dieťa v ňom nehľadajte) a vyráža do štvrte bohatých rodín, ktoré už dlhší čas pozoruje. Najväčšiu pozornosť venuje Emme Sullivanovej, jej manželovi a malej dcére Abby. Keď Abby jedného dňa zmizne, Whitney sa rozhodne využiť všetko, čo sa počas pozorovania naučila, a prísť na to, čo sa dievčatku stalo.
Príbeh sledujeme z viacerých pohľadov Whitney, Emmy a záhadnej postavy označenej len ako Dívka. Práve tá ma nútila neustále premýšľať, kto vlastne je a akú úlohu v príbehu zohrá.
Nejde o klasickú detektívku postavenú na policajnom vyšetrovaní. Minářová stavia na psychológii postáv, pozorovacom talente Whitney a postupnom odhaľovaní tajomstiev. Ukazuje, že za fasádou dokonalých domov, úspešných rodín a usmiatych fotografií sa často skrýva úplne iná realita.
Whitney ma ako hlavná hrdinka veľmi bavila. Je svojská, inteligentná a jej spôsob uvažovania vytvára zaujímavý kontrast k ľuďom, ktorých sleduje. V úvode som mal menší problém zorientovať sa vo väčšom množstve postáv a mien, našťastie sa to po niekoľkých kapitolách ustálilo.
Autorka ani tentoraz nezaprela svoj štýl. Opäť venuje pozornosť detailom: jedlu, oblečeniu či prostrediu a je vidieť, že jej to funguje a baví ju vytvárať obraz luxusného amerického predmestia.
Veľmi sa mi páčilo aj otvorenie témy sociálnych sietí. Instagram, srdiečka, dokonalé fotografie a komentáre vytvárajú ilúziu šťastného života, zatiaľ čo skutočnosť býva často úplne iná. Preto sa aj stotožňujem s touto vetou:
„Ti lidé jsou nepoučitelní. Kdy už konečně pochopí, že to, co na sociálních sítích vidí, nemusí být skutečné?“
Hoci som mal pri niektorých rozhodnutiach postáv, najmä po zmiznutí Abby, pocit, že ich správanie nebolo celkom uveriteľné, celkový dojem to výraznejšie nepokazilo. Minářová opäť priniesla vydarený psychologický triler plný napätia, tajomstiev a prekvapení. Záver sa jej naozaj vydaril a dovolím si povedať, že spomedzi jej troch kníh je My všichni podezřelí zatiaľ tou najlepšou.
Za knihu ďakujem: Fortuna Libri (ČR).
Máte svoj obľúbený psychologický triler?
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Vyhľadávate knihy, ktoré okrem napínavého príbehu otvárajú aj náročné spoločenské témy?
Nie každý triler vás prinúti báť sa tmy. Niektoré vás prinútia báť sa toho, čo sa môže diať vo chvíli, keď zavriete oči.
Policajtka Ema začne pochybovať o vlastnom psychickom zdraví. Keď sa však ukáže, že problém nie je v nej, ale v niekom, kto systematicky narúša jej súkromie a zneužíva ju, rozbieha sa mrazivý príbeh, ktorý odhaľuje oveľa rozsiahlejšiu a desivejšiu realitu zasahujúcu viacero žien.
Autorka rozpráva príbeh z pohľadu viacerých postáv. Popri Eme sledujeme osudy Nikoly, Veroniky či Sáry, ale dostávame sa aj do mysle mužov, ktorí sa na týchto skutkoch podieľajú. Silným prvkom je aj pohľad do uzavretej internetovej komunity, kde si páchatelia navzájom vymieňajú skúsenosti, fotografie a videá svojich obetí. Práve tieto pasáže boli pre mňa dosť znepokojivé, pretože ukazujú, že zlo nemusí mať podobu jednotlivca, ale môže byť podporované celou komunitou.
Najväčšou silou knihy je spôsob, akým Lenka Petřeková pracuje s psychológiou postáv. Postupne odkrýva ich strach, bezmocnosť aj vnútorné prežívanie, pričom čitateľ sleduje udalosti z perspektívy obetí aj páchateľov. Dej je spočiatku rozdelený na jednotlivé týždne, neskôr sa časové úseky skracujú na dni, čím rastie napätie a tempo rozprávania.
Veľmi oceňujem, že v knihe nie sú explicitné opisy sexuálneho násilia. Hrôza je budovaná predovšetkým cez atmosféru, manipuláciu, prípravy páchateľov a bezmocnosť obetí. Práve preto sú niektoré scény oveľa desivejšie, než keby boli opísané detailne.
Najdesivejšou myšlienkou celej knihy je však to, že tieto ženy netušia, čo sa im deje. Veria, že sú doma v bezpečí, zatiaľ čo ich vlastná spálňa sa mení na miesto činu. A práve táto predstava vo mne počas čítania vyvolávala zlosť, odpor, bezmocnosť aj obrovský súcit s obeťami.
Je cítiť, že autorka venovala príprave knihy množstvo času. Vychádza zo skutočných prípadov, pracuje so zdrojmi a napriek mimoriadne náročnej téme sa kniha číta prekvapivo ľahko, hoci jej obsah je psychicky veľmi náročný.
Když zavřeš oči nie je len napínavý thriller. Je to román, ktorý otvára mimoriadne citlivú spoločenskú tému a núti čitateľa zamyslieť sa nad tým, ako ľahko sa môže bezpečie domova stať ilúziou. Poukazuje na to, že znásilnenia sa nemusia odohrávať iba v noci a v temných uličkách, ale aj za dverami vlastných domovov a spální vedľa ľudí, ktorým dôverujeme.
Niekedy stačí zavrieť oči... a dejú sa veci, o ktorých obete vôbec netušia. A práve preto je dôležité pred touto témou oči nezatvárať.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu George Publishing a Lenke Petřekovej.
Majstrovstvá sveta vo futbale sú v plnom prúde a ja mám pre vás druhé pokračovanie série Futbaloví machri od Benjamina Schreudera.
Hlavný hrdina Ben sa úspešne začlenil do prestížnej Futbalovej akadémie Píniový les, avšak vzťahy medzi spoluhráčmi sú napäté a viacerí chlapci na neho pozerajú cez prsty. Má svojho kamaráta Robina a mývala Pelého, ktorého vidí iba Ben. Tento milovník sladkostí a rôznych maškŕt sa síce snaží pomáhať, no neraz spôsobí viac problémov ako úžitku.
Do príbehu vstupuje aj nová postava Mika. Jej príchod rozvíri pokojné vody akadémie a otvorí zaujímavú tému prijatia dievčaťa do futbalového kolektívu. Svoje plány má navyše aj manažér akadémie, ktorý môže ovplyvniť budúcnosť celej školy.
Aj v druhom diele autor kladie dôraz najmä na tímovosť, spoluprácu a vzájomnú dôveru. Ukazuje, že úspech neprichádza vďaka jednotlivcom, ale celému kolektívu. Práve medziľudské vzťahy a budovanie tímového ducha sú podľa mňa najväčším posolstvom knihy. V tejto časti sa pozrieme aj na napínavý zápas, ktorý prináša aj emócie.
„... porážka vás naučí viac než víťazstvo.“
„Tam, kde chcú zažiariť všetci, nezažiari nikto.“
„... zápas nevyhráte sami, ale ako tím.“
Kniha kombinuje futbal aj s prvkami fantastiky a je určená predovšetkým čitateľom od ôsmich rokov. Určite odporúčam začať prvým dielom Zázračný tím. Druhá časť totiž priamo nadväzuje na predchádzajúce udalosti a bez ich poznania by niektoré súvislosti nedávali úplný zmysel. Celá séria funguje podobne ako televízny seriál, pričom jednotlivé diely na seba nadväzujú a vytvárajú jeden väčší príbeh.
Benjamin Schreuder opäť ukazuje, že futbal nemusí byť len o výsledkoch a trofejach. Rovnako dôležité sú priateľstvo, dôvera, férovosť a schopnosť držať spolu. Ak máte doma malého futbalového nadšenca alebo začínajúceho čitateľa, Futbaloví machri. Tímový duch sú veľmi príjemnou voľbou. Otvorený koniec nabáda na ďalšie pokračovanie série.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Máte doma malého futbalového nadšenca? A siahate po športových knihách?
