Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Milena a Margaret je kniha, na ktorej prečítanie musíte mať náladu. Nie je to žiadna jednohubka, i keď nemá ani 300 strán. Venovať sa jej aj niekoľko dní a možno popri tom čítať niečo odpočinkové, bude lepšia voľba. Jednak, čítať o koncentračných táboroch je ťažšie stráviteľné pre nejedného človeka; dvojak, v knihe je nespočet citácií, postáv, odbočiek, a teda si čítanie vyžaduje sústredenie a plnú pozornosť. A ak nie je jasné, že ide o romantický vzťah dvoch žien už z obálky, malé upozornenie pre homofóbov- áno, kniha je o vzťahu dvoch silných osobností (aj) našich dejín rovnakého pohlavia. Tu by som rada spomenula veľmi zaujímavé fakty o lgbt komunite už pred rokom 1920. Úprimne, sama som tieto zaujímavosti nevyhľadávala ani sa s nimi doposiaľ nestretla. O to viac som prekvapená, že ako ľudstvo pravdepodobne nejdeme dopredu, ale cúvame. Aspoň ja mám ten dojem vo viacerých smeroch.
Kto by nepoznal Milenu Jesenskú?! Česko-slovenská historická osobnosť, ktorá svojou zvláštnou povahou predbehla dobu. Na jednej strane bola nespoľahlivá, márnotratná i promiskuitná, na druhej však bola inteligentná, obetavá priateľka, žena, ktorá keď sa nadchla pre nejakú vec, zahryzla sa a nepustila, ani keď jej hrozilo nebezpečenstvo. Zaujímavosti z jej života, detstva, manželstva, sa dozviete v tejto knihe, pretože autorka si naozaj dala záležať. Jej zber informácii akoby nemal konca kraja. Podarilo sa jej zistiť spojitosti s Kafkom a ďalšími ľuďmi, ktorí hýbali dejinami pred, počas a dokonca aj po druhej svetovej vojne. Milena bola spisovateľka, žurnalistka a prekladateľka. Stretávala sa s “celebritami” vtedajšej doby v oblasti umenia, módy či psychológie. Ako bonus, vo svojom byte skrývala ľudí židovského pôvodu. Doba bola ťažká, ale Milena mala svoje morálne zásady a držala sa ich aj v Ravensbrücku.
Tu spoznáva Margaret. A čitateľ tiež. Mne osobne meno Margaret Buber-Neumann nič nehovorilo. Jej život nebol prechádzka ružovou záhradou. Prišla o možnosť byť v kontakte s dcérami, prežila väznenie v Sovietskom zväze, niekoľkoročný “pobyt” v gulagu a čerešničkou na torte bolo, keď si ju Stalin vymenil s Hitlerom. Tak sa ocitla v Ravensbrücku Margaret. Ako novinárka a spisovateľka sa po vojne podelila o svoje životné útrapy a bojovala proti mocnostiam tým, že písala pravdu, nikým nevidenú(alebo nechcenú?). Napriek tomu sa nevzdávala a svoje spomienky odovzdávala ďalej a vytrvalo, až do roku 1989, kedy opustila tento svet.
V knihe Milena a Margaret sa dozviete naozaj veľa. Kniha je rozdelená do piatich častí, ktoré sa s časovou postupnosťou venujú priateľstvu týchto žien. Ako som spomínala, Gwen použije nespočet odbočiek od hlavnej línie príbehu, tým dotvára širší obraz skutočností, ktoré obe ženy ovplyvnili počas ich života. Za mňa to bolo veľmi podnetné a hodnotné čítanie, občas sa však fakty i situácie opakovali, čo mňa osobne rušilo napriek tomu, že som knihu čítala týždne. Treba nám len dúfať, že sa dejiny nebudú opakovať- ľudská túžba po moci je stále prítomná…
Viete čo je na čítaní kníh, o ktorých neviete ani Ň? Práve to! MK Hardy je mojou českou favoritkou medzi autorkami. Práve preto nepotrebujem absolútne vedieť, o čom kniha je a automaticky ju chcem. Tento úvod však bol rozpačitý. Stále som dumala, či pôjde o milostný trojuholník, domáce násilie alebo neverníka…-_- Vedľa jak tá jedľa je slabé prirovnanie a tí, ktorí Ve zlém i dobrém čítali, sa nad týmito riadkami musia váľať od smiechu. No čo, otázok bolo od začiatku neúrekom a moja myseľ korčuľovala zvláštnym smerom.
Čudný vzťah mladomanželov, kedy sa Alice v kuse ospravedlňuje a Travis len vrčí, komunikuje len pramálo… ale pri zmene uhlu pohľadu som bola prekvapená jeho postojom k Alice. Áno, hneval sa na ňu, no zároveň ho to k nej priťahovalo. Zvláštne, a to už od začiatku. Niečo som začala tušiť a veľmi som si knihu užívala. Hardy píše skvele, o tom bez diskusie. Avšak… niektoré scénky(so susedom, Catheryn alebo Robertom) boli akési, z môjho pohľadu, umelé. Celkovo bol ale dej dobre vymyslený. Hneď v úvode MK vysvetľuje, že byrokraciu a iné postupy si prispôsobila a počas čítania mi docvaklo, čo konkrétne myslela. Nuž, vďaka za upozornenie, asi by som nesúhlasne krútila nosom viac. Ale najkrajšia scénka bola práve tá, ktorá je načrtnutá na obálke. Nie tým, ako skončila, ale práve tým, čo predstavovala- zlom, blízkosť, otvorenosť, prekonanie seba samého. V tejto knihe je veľa strachu(nie, z domáceho násilia ozaj nie), obáv, krásne boli spomienky na minulosť, láska k rodičom, odhodlanie pre spravodlivosť… náramne sa mi páčila pani suseda, ale hlavne Travis. Hej, spočiatku by som si sama ťukala na čelo, čo to tu píšem, ale on bol tak dobrá, čistá duša…
Knihu vám odporúčam a ak aj budete mať výhrady, určite siahnite po autorkinej Haka za lilii- tú som si zamilovala a odvtedy je Hardy moja #musthave
Liz Tomforde je šupa! Akože vážne! Vrchol v oblakoch som si zamilovala a Stevie so Zandersom sú stále moja láska numero uno(možno preto, že boli prví k nim mám silnejšiu citovú väzbu). Ten správny krok bol však tiež perfektný, miestami až dychberúci, a to nemám na mysli všetky tie elektrizujúce scény, pri ktorých sa mi rosilo čelo(veru, čelo, čítala som na lehátku v Egypte a nemohla som si vybrať lepšie).
Indy aj Ryana sme mali možnosť okrajovo spoznať v predošlej knihe. Je skvelé, že autorka nám priniesla kus Stevie a Zeeho aj sem. Och, striedanie pohľadov postáv v kapitolách zbožňujem. Ako mylne sa môžu prezentovať gestá, výrazy tváre, slová… je vzrušujúce sledovať ich reakcie a myšlienky.
V tejto knihe máme mrzúta(?) Ryana, hviezdneho hráča NBA. Je oddaný hre a rodine,je uzavretý, poriadkumilovný, samotársky introvert. Indy je živel, inteligentná, hlučná, chaotická, krásna kalifornská “barbie” letuška. Sú tak rozdielni a napriek tomu sú ako dva magnety. Tancujú okolo seba, keďže spolu bývajú, obaja sa snažia držať pocity na uzde, každý z iného dôvodu. Ryan sa obáva, že zradí sestru, keďže si vždy ťažko hľadala priateľov a Indy je jej najbližšia kamarátka. Indy sa však stále spamätáva z náhleho bolestivého rozchodu a jej romantická duša je potrhaná na kúsky. Všetko sa zmení v momente, keď sú obaja nútení predstierať vzťah a musím povedať, že téma dohodnutého partnerstva bola asi najlepšie spracovaná práve v Lizinej knihe(zo všetkých, ktoré som dosiaľ čítala).
Nájdete tu celú škálu emócií a pocitov-od radosti, smútku, frustrácie, bolesti, šoku, nádeje, hnevu, príťažlivosti, až po sklamanie, lásku, dojatie, či hrdosť. Najmä budete pociťovať hrdosť nad Indy, tým, že napriek sklamaniu dokázala urobiť hrubú čiaru za životom a ľuďmi, ktorí si ju nevážili. No a Ryan? Stať sa z robota človekom chcelo naozaj len málo…stačila Indy.
Milujem tieto obludne hrubé knihy, každú jednu stranu si vždy vychutnám a na konci mi je ľúto, že je čas čakať na ďalší príbeh od autorky, lebo… na Liz Tomforde budem čakať vždy a rada.
Jedného večera si moje dievčatá zmysleli, že nechcú rozprávku na počúvanie, chceli, aby som im čítala. Pomaly ma prechádzala choroba, nebola som na to pripravená. Knihomoľská lampička vybitá a ja som premýšľala, čo také im môžem prečítať z mobilu(čítačka vybitá tiež, ale aspoň aplikácia Kindle funguje ako má). Scrollovala som dlho a našla. V núdzi nevadil ani český jazyk, netušila som, o čom kniha je, obálka vyzerala detsky, tak som to riskla. Ľudia dobrí, bolo to úžasné!
Príbeh sme prečítali za 4 večery. Dievčatá si ho doslova pýtali a nevedeli sa dočkať, kedy zalezú do postele(to sa nestáva, často zaspia až po mne).
Kouzelné přání je prvou časťou série Země příběhů. Hlavnými hrdinami sú deti, dvojčatá. Knihomoľka Alex a lajdák Conner. Sú rozdielni, sú smutní, sú to deti a matka je stále v práci. Majú skvelú babičku, ktorá im daruje knihu… kúzelnú. Vedela babi, že najobľúbenejšia kniha ich detstva, aj ich otca, je čarovná? (Napoviem vám, dozviete sa v knihe.)
Knižka nie je žiadna novinka. Už takmer dekádu ponúka deťom perfektnú jazdu do rozprávkového sveta tak, ako ho nepoznáme. Áno, áno, všetci poznáme príbehy o Jackovi a zázračnej fazuli, o Červenej čiapočke, Šípkovej Ruženke, Snehulienke a iných klasických rozprávkach. Ale ich príbehy neskončili poslednou stránkou. V knihe Kouzelné přání ich osudy pokračujú. Deti po “vpáde” do stránok knihy zažívajú neuveriteľné dobrodružstvá.
Musím povedať, že mňa samú kniha neraz rozosmútila. Je napísaná presne tak, aby čitateľ(či už malý alebo veľký) precítil emócie postáv, skľučujúci smútok, hnev, radosť, odhodlanie, lásku, obavy, strach… všetko v knihe je a nalepí sa aj na menších(mám to z prvej ruky). Verte či nie, súrodenci si prešli kadečím, neraz im šlo o život, boli odhodlaní dostať sa späť za mamou do svojho sveta, kde mali hamburgery, kamarátov i školu(nanešťastie, bez tej by sa aspoň Conner zaobišiel). Okrem princezien, nešvárov medzi kráľovstvami a misie pozostávajúcej zo zbieraní cenných predmetov, čelia trolom, vlčej svorke aj Zlej kráľovnej, takže tých nebezpečných situácii si naozaj zažijú dosť. Ich vyčerpanie ku koncu knihy je zjavné, budú však stáť pred naozaj ťažkým rozhodnutím. Túžba dostať sa domov je silná, ale…
Ak vám nevadia príbehy pre deti, tento si nenechajte ujsť. Odporúčame, všetky tri sme dali knižke 5*!
Na Vianoce chcem len teba je úžasná kniha. Vlastne, od Silvie som ani nič iné neočakávala. Jej postavy sú dokonalé vo svojej nedokonalosti, pri mužských hlavných hrdinoch mám nádej, že sa o svoje dcéry nemusím až toľko strachovať a dúfam, že matky svojich synov vychovávajú aj takýmto spôsobom(niežeby Max bol vytvarovaný svojimi rodičmi).
Mám pocit, že nech siahnem po ktorejkoľvek knihe Demovičovej, chytí ma od prvých strán a bude baviť až do konca. Milovníci Vianoc si túto knihu rozhodne nesmú nechať ujsť. Anna sa po nevydarenom rande naslepo dá do reči s čašníkom v kaviarni. Ako sa neskôr ukáže, pre oboch je ten večer nezabudnuteľný a na dlhú dobu sa k nemu v myšlienkach vracajú. Spája ich láska k Vianociam, tradíciám a punču. Mňa osobne veľmi prekvapil prerod Anny. Zásluhu na ňom určite má aj Gréta. Autorka si do detailu premyslela životné skúsenosti, súvislosti, múdrosti postáv a vyformovala z Anny ešte lepšiu osobu. Annina mama a jej správanie mi nebolo blízke, najmä vzhľadom k tomu, čo zažili v minulosti. Nechápala som, prečo volí takúto interakciu s dcérou, neskôr mi to ale dokonale zapadlo do seba. Silvia píše síce romantické príbehy podobajúce sa rozprávke, ale majú základy v realite. Občas aj krutej, smutnej a neprikrášlenej. Spomienky Anny také sú, Maxove sú aj plné lásky, krásnych chvíľ, po ktorých sa mu cnie, s Annou by si prial mať nové pekné zážitky. Nie je všetko ružové, ale bude im dopriate byť spolu? Kto a čo im ich mladú lásku skomplikuje? Prečítajte si, nebudete ľutovať.
Ak by bola kniha tak skvelá, ako hlása názov, zvyšné knihy tohto roka by mali fakt prúser. A to platí aj v prípade, ak by bol rovnako ‘úžasný’ celý rok 2026. Verím však, že “proroctvo” zostane namierené len na teátro v príbehu.
Budem stručná, pretože toto dobré nebolo.
Oceňujem, ale naozaj veľmi oceňujem rozsah príbehu. Na ani nie 200 stranách Braunová opísala neskonalú krásu hlavnej hrdinky(šokantné- všeeeetci ju chceli-ona nechcela nikoho), podivné zoznámenie sa s XXX, zlomené ego, opätovné stretnutie(tak toto nevymyslíš!), “králikáreň” na pracovisku, teatrálne žiarlivostné scény, patetické vyznania, láska ako hrom z “kde nič, tu nič” a! kto by neočakával bombu 10 strán pred koncom. Všakže?!? A ten koniec… ježkovi voči…
Neviem, možno je to vekom knihy, nie je to novinka, od vtedy sa mohla autorka výrazne posunúť, rovnako v tom môže mať prsty aj móda, pretože aj tento fakt na literatúre badať. Pravdou ale je, že tak, ako nevýhodou knihy môže byť málo strán, kedy autor musí napchať do chabého rozsahu zápletky, gradáciu deja, zvraty a pod, je to aj výhoda. V tomto prípade určite. Lucia má veľmi jednoduchý štýl, kniha sa čítala rýchlo, ale venovať jej týždeň a zápasiť s 500 stranami, to by som vzdala. Nežartujem. Dej predvídateľný, postavy hrozné(či už hlavné alebo vedľajšie), láska neuveriteľná, zvraty predramatizované. Za mňa je toto rozhodne neodporúčanie.
Veľkolepé finále série Carolina Comets vraj nebola taká úžasná, ako niektoré predošlé časti. To som sa dočítala v rôznych recenziách a krátkych hodnoteniach najmä na sociálnych sieťach. Za seba však môžem povedať, že kniha naplnila moje očakávania.
Nie, nebola to najlepšia časť zo série, ale! Prečo by som ich mala porovnávať?! Áno, mám svojich favoritov, no keď knihu vezmem ako samostatnú časť, ktorou v podstate je(s tým, že nám Teagan dopraje náhľady do životov postáv, ktoré už dôverne poznáme), je stále skvelá a nemám je čo vytknúť. Mohla by som, ale chňapla som po jednoduchej romantickej oddychovke z prostredia hokejistov. Dostala som to, čo som čakala, s bonusmi navyše. Dokonca ma Hunter prekvapila. Konečne nejaká úchylka(lebo mať staršieho partnera, alebo preferovať drsnejšie hry pre dospelých neberiem ako niečo dychvyrážajúce) a popísaná dôveryhodne. Rovnako dôvody, prečo s tým postava začala, ako prišla na to, čo sa jej páči a prečo práve toto. Tiež pochybnosti o “normálnosti” boli vykreslené citlivo. Nechýbal však ani humor, dokonalá súhra iskrenia, tajomstvá i odpúšťanie, nečakané reakcie oboch hlavných hrdinov, podpora blízkeho okolia v plnení snov a aj ich lásky. Veľmi ma prekvapila postava Leviho. Aký mal vplyv na povahu Rosie. Smutné, pokiaľ si to človek neuvedomí, ako dokáže prirodzene toxicitu prijímať. Fitzy Baby bol skvelý chlap, no tiež mal svoje zdeptané stránky. Klišoidný záver mi však vôbec nepokazil dojem. Veľké gestá sú v ramanciach vítané a posledné vety ma dostali do kolien. Ak by neboli preložené “pokračovania” týchto viet, bolo by to utrpenie. Avšak, všetko je ako má byť a ja sa môžem s radosťou ponoriť do ďalších príbehov Teagan.
Autorke Laure Fechovej u nás už vyšlo niekoľko titulov, jej najnovšia kniha uzrela svetlo sveta len pred pár dňami. Ja som však od autorky dočítala jej dietko, ktoré tento rok vyšlo vo vydavateľstve CooBoo.
To, čo z nás ostalo sa spočiatku javí ako Young Adult kniha. Avšak postavy sú na svoj vek okolnosťami prinútené dospieť skôr. Dej naberie dosť rýchly spád a my sledujeme cestu hlavných hrdinov po nejakom čase(takže mladým dospelým kniha do rúk nepatrí). Každý osve, každý si so sebou nesie bolesť, krivdy, ale najmä lásku a myšlienky na to, aká mohla byť KEBY! Život plynie a aj keď my sa o niečo usilujeme, naše okolie zasahuje do našich snov a túžob. Nie vždy však pozitívne, nie vždy podporujúco a nie vždy sa naši najbližší snažia o to, aby nám bolo dopriate to, čo si želáme. Rovnako to mali aj Lily a Timo. Ona má mamu alkoholičku, ktorá sa o svoje dieťa pramálo stará, a tak pošle Lily k tete. Beátka má usporiadanú slušnú rodinu a Lily prijmú aj jej deti. V susedstve je Timo, hokejová hviezda s tajomstvom. Vlastne- ľudia o ňom vedia, ale nikto to nerieši. Až na Lily. Neznáša neprávosť a keď sa jej nikto nezastal, ona má nutkavú potrebu robiť to za iných. To čo sa medzi hlavnými protagonistami začalo ako rozprávka o Popoluške, sa vlastne príliš skoro stalo nočnou morou. A tá Lily aj Tima trápila roky. Predsudky, mlčanie, pýcha… to všetko malo svoje dôsledky a postavy si prešli riadne dlhou cestou k očiste. Ako celý príbeh dopadne, si prečítaje, ale môžem povedať, že autorka vie prekvapiť. A nie raz! V závere by sa mohlo zdať, že prekombinovala, no za seba po zhodnotení a uvažovaní nad všetkým, čím si Lily prešla, si myslím, že je toto(žiaľ) dosť možné. Ide o sociálnu vrstvu, kde sú bežné aj horšie veci. Nikto si však nevyberie, do akej rodiny sa narodí a vymaniť sa zo zabehnutého kolobehu je naozaj náročné. Lily to zvládla. Našla si ľudí, ktorí jej láskavosť a obetavosť ocenili, boli jej oporou v najnáročnejších chvíľach. Stáli pri nej, chránili ju a pomáhali. Timo si žil svoj život, ale nejak pokazene. Časom zistil, čo mu chýbalo a čo naopak vôbec a som za jeho uvedomenie nesmierne rada.
Tento emotívny príbeh plný nečakných zvratov, odhalení, neskutočnej bolesti, zúfalstva z neprávosti, ale najmä kľukatej ceste obostretej tŕňmi, ktorú v mene lásky musia dve zaľúbené duše podstúpiť, vrelo odporúčam(nezabudnite, že v knihe sa nachádzajú témy fyzického a psychického násilia, strata blízkeho, alkohol a drogy..)
Autorku Annu Em poznám vďaka jej fantasy dračej sérii. Rozhodla sa pre zmenu žánru a jej najnovšia kniha patrí ženám. Dúfam, že ani jednu zmienenú autorku neurazím, ale pri čítaní Vždy rozhodne svet mi stále v pozadí mysle vyskakovala kniha od Ivany Popluhárovej- Žena, ktorá podľahla. Aby ste si nemysleli, vôbec nejde o nejakú porovnávačku, príbehy sú úplne odlišné, ale spôsob písania a celkový pocit z knihy som mala takpovediac totožný.
Hlavná hrdinka Lena je úspešná a sebavedomá. Jej správanie sa mi však nepáčilo. Ľudí hodnotila veľmi povrchne, až ostro. Vzťah s jej sekretárkou bol raz kamarátsky, potom na ňu kričala a opäť sa rozhodla byť kamarátkou. Vlastne, Lena mala zvláštny vzťah asi s každým. O jej rodičoch či súrodencoch ak aj padla zmienka, úplne som na to zabudla. Neznášam, keď ľudia niečo robia cielene a ešte si pri tom aj tom tľapkajú po pleci- áno, Lena! Kamoš, ktorý ju zoznámi s “láskou jej života”, je tiež čudný a pomer na pracovisku sa ani nevyriešil. Dosť podstatný nelogický sled udalostí ma vyrušil a danú časť som si čítala opakovane, žiaľ, problém nebol v mojom prijímači. Nie, toto nie je len hundranie. Sú to veci, ktoré mi nedá nespomenúť. Ale!
Páčilo sa mi, ako autorka vykreslila slabosť žien. Túžbu po vzťahu a príťažlivosť povýšila nad zdravý rozum. Áno, klepkala som si po čele, ale sama som to nezažila. Verím však, že pre mnohé ženy je podobné trápenie realitou. Zápletky boli dávkované primerane a celkom milo ma nakoniec prekvapila postava Fera. Bol kadejaký, ale nie zloduch a to mu pripísalo dosť kreditov. A názov v mnohých situáciách odzrkadľoval skutočnosť, ako nás a naše (ne)šťastie ovplyvňuje okolie. Tak, ako Ivanu, vám odporúčam Annu Em, ak máte radi jednoduché knihy s dôrazom na psychológiu postáv. Zaručene si pri začiatku epilógu nebudete istí či dobre čítate. Anna vie riadne zmiasť.
Legenda o Barbore je novou sériou úspešnej slovenskej spisovateľky Martiny Monošovej. Už jej historická pentalógia Sophie z obdobia francúzskej renesancie plná dobrodružstva, spletitých osudov postáv a najmä lásky, ma opantala. Ako je na tom ale novinka s názvom Drozd?
Na rozdiel od Sophie a prostredia Francúzska, sa príbeh nádhernej Barbory odohráva v Uhorsku, prevažne na Slovensku. Síce som nečítala Monošovej súčasné romány, ale tie historické ma veru bavia. Jej štýl je delikátny, vycibrený, v opisoch i dialógoch cítiť detaily dobového jazyka. Nesmierne som si čítanie užívala. Nespútaná, rebelská povaha Barbory, s ktorou si ani vlastná matka nevie dať rady, mi imponovala. Je odvážna, ale i vzpurná, svojhlavá, ale láskavá. Nad jej hlavou sa vznáša opar tajomna a postupne sa čitateľ, ktorého autorka miestami poriadne ponapína, dozvie históriu jej matky a starej matky. Táto linka bola pre mňa úplne fascinujúca, do najmenších detailov premyslená, je mierne liznutá fantastičnom, ale kedysi sa predsa verilo na bosorky a pod. takže v tomto smere je to absolútne uveriteľne spracované. Úžasné ale je, že sa Monošová držala reálií, osobností, miest a našej histórie. Matej Korvín sa v Legende o Barbore objaví ako jedna z hlavných postáv. V jeho blízkosti sa ocitnú viacerí významní hodnostári (napr. Imrich Zápoľský), jednotlivci z jeho družiny, ktorí budú zasahovať do deja(Esmé) a nesmie chýbať ani bratrícky oddiel Jána Švehlu(zbojníka). Kniha je písaná v tretej osobe, čiže máme viacero uhlov pohľadu, osvieži to dej a častokrát sa oboznámime s pohnútkami vedľajších postáv, ktoré určujú smerovanie udalostí.
Drozd je dobrodružný príbeh s kvapkou romantiky, ktorá, verím, sa v ďalších dieloch bude len a len umocňovať. Je však aj o ľudskej zlobe, strachu, intrigách, mágii, ale aj odvahe a nevinnosti. Ak máte radi historické uveriteľne podané romány(pozor! Nejde o romancu, ale román!) plné dobrodružstva a napätia, v hľadáčiku vám meno autorky Martiny Monošovej nesmie chýbať.
