Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Kníhkupectvo s vôňou škorice je druhým dielom série s názvom Dream Harbor. Je to malé mestečko, v ktorom má pán starosta sny. Akési vízie či predpoveď budúcnosti. Ale nie, kvôli tomu mestečko snov pomenovanie nedostalo. V tejto časti sme sa dozvedeli aj o pánovi starostovi viac.
Vedúca kníhkupectva Hazel je skvelá postava. Citujem: “Zabudla mať divoké a búrlivé dni. Jej roky dvadsiatničky boli…pokojné? Zodpovedné? Nudné. Hazel bola tridsiatničkou v podstate od svojich pätnástich rokov. Alebo skôr sedemdesiatničkou…” a “…snažila sa čo najviac potláčať svoje sklony k stareckému frflaniu…” No nemyslíte, že je pecková? Ja hej, pretože mám pocit, že autorka ma dokonale pozná :D Avšak odvahu vystrčiť nos z knihy a kníhkupectva, ktorú zo seba Hazel vydovala v túžbe zažiť niečo dobrodružné do tridsiatich narodenín, tú som veru ja v sebe neobjavila. Pokoj, kľud a veci vopred dané mám najradšej. Na dobrodružstvá mi stačia knihy. Indície pre svoj vlastný letný príbeh našla Hazel v knihe trčiacej z police. Dokonca bola kniha položená na nesprávnom mieste, s ohnutým rohom a vyznačeným textom. Takéto ničenie kníh nemohla tolerovať. Ale… nápoveda znela presne v tom duchu, v akom by si tajne želala prežiť leto. Ako na zavolanie sa objavil sexi rybár Noah. Slovo dalo slovo a padla dohoda, že letným dobrodružstvom ju bude sprevádzať práve on. Ak ste čítali prvú časť série viete, že “detektívna zápletka” sa tentoraz bude týkať odkazov. Rozuzlenie nie je celkom prekvapivé, nie je ale ani prvoplánové. Hraný vzťah Hazel a Noaha bol riadne vášnivý, samozrejme, ako to už v podobných romanciach býva, pokukovali po sebe dávno predtým, než sa medzi nimi niečo stalo a užívali si spoločné chvíle. Keď však prišiel dátum exspirácie, obaja boli nešťastní, pretože šlo o niečo dočasné a ani jeden sa nechcel vyznať zo svojich citov. Hazel, pretože chýry o Noahovej povahe boli známe a Noah so svojím komplexom menejcennosti sa práve zábavkami so ženami snažil zakryť svoje zranené srdce. Atmosféru malomesta, staré aj nové postavy som si užívala. Knihu určite odporúčam.
Človek by si pomyslel, že kniha bude “spajsy”, keďže dnes už romantasy bez toho ani nie je. Mladé žabky, smelo do tejto knihy, tu na vás žiadne obscénnosti nečakajú. Jemná romantická linka je ale v úzadí, pretože hlavná hrdinka, potomok Snehulienky má hlavu plnú dôležitejších vecí ako je flirtovanie. Jej sestra bola predurčená zobudiť spiaceho princa, ale keď v 12.rokoch tragicky zahynula, jej rodina sa musela uspokojiť s náhradou v podobe mladšej, rebelskej Rainy. Mala na háku tradíciu a povinnosť voči predkom a bránila sa bozkávať princa len preto, že sa to tak odpradávna robilo.
Toto je môj prvý stret s autorkou, i keď v Čechách má preložených niekoľko kníh, takže najmä českým čitateľom nie je neznáma. Za seba musím povedať, že Stellin štýl je zaujímavý. Píše síce skvele, na nič v deji nezabúda, dokáže čitateľa navnadiť na ďalšie a ďalšie stránky, vie skvele balamutiť a navodiť neskutočne mrazivú atmosféru, avšak, trochu som s knihou bojovala. Občas som mala pocit akoby som sa snažila preplávať Balaton, a to neviem plávať. Keď človek číta, číta a číta, je frustrujúce, keď stránky neodsýpajú. Netuším čím to bolo, no napriek tejto frustrácii, som si príbeh zamilovala. Nič podobné som doposiaľ nedržala v rukách. Najznámejšie rozprávky bratov Grimmovcov- neviem, či to je hanba, ale väčšinu som nepoznala- Tack použila vo svojom fantazijnom románe vskutku originálne. Krviprelievaniu a rozdriapanej koži sa čitateľ nevyhne, veľkú rolu v príbehu zohráva správanie Rainy, pretože, ako inak, je vyvolená a každé jej rozhodnutie môže ovplyvniť zánik alebo záchranu sveta, aký poznáme. Ja autorke tlieskam za originalitu, nápady, inšpiráciu, postavy, úlohy a zápletky. I keď finále nebude pre bystrého čitateľa prekvapením, rozhodne nabáda netrpezlivo čakať na ďalšie rozhodnutia Rainy a jej dobrodružnú cestu.
Druhá časť série pokračuje tam, kde sa predošlý diel skončil. Teda, po pár týždňoch, ale v retrospektíve sa dozvieme, čo sa dialo bezprostredne po nervydrásajúcom závere prvej časti. Celý život Ofélie sa zmenil. Jej viera v to, čomu verila, je nahlodaná a ani sám čitateľ už nevie čomu veriť. Autorka udržuje latku napätia, intríg, politiky, nechýbajú bombastické zvraty, súboje a najmä láska.
Ťažko sa bez spoilerov píše o pokračovaní, no môj dojem je veľmi pozitívny. Kniha sa mi páčila ešte viac, ako Svět bude hořet.
Nebe sa bude třást je v znamení misie. Či sa Ofélii podarí ju dotiahnuť do konca je jedno. Ortieľ už je jasný a tak sa Fé snaží aspoň ochrániť rodinu. Do príbehu vhupnú nové postavy, ktoré som rozdýchavala len ťažko. Staré zotrvávajú a viaceré by som chcela prefackať- jedna veruže “dostane co proto”. A bolo na čase. Prepojenie Omni s Oféliou nabralo jasnejšie črty a umelá inteligenica má vlastné ciele v celom tom chaose. Niet div, že tretia časť je “must read” (vzhľadom na posledné riadky), aspoňže nám ju preložili. Síce len vo forme e-knihy, ale lepšie ako nič. Snáď veľkolepé finále nesklame.
V prvom rade musím povedať, že Oféliu by malo byť vidieť viac, pretože je to skvelá YA dystopická sci-fi. Dej nie je vsadený do vesmíru, stále sa nachádzame na Zemi, ale v zaujímavom rozdelení sveta. Príbeh Ofélie Scaleovej sa odohráva v separovanom Anglicku,kde kráľ zakázal pre “vyššie dobro” všetky technológie, ich používanie a vývoj bol nesmierne pokročilý(stretávame sa s “ukážkami” naprieč dejom). Všetci, ktorí zákaz porušia alebo sú z toho upodozrievaní, sú eliminovaní- vymazaní. Je to kruté, trpí celá rodina, známi. Panovník zvolil túto metódu ako najúčinnejšiu formu výstrahy, napriek tomu sa zhromažďujú povstalci a pokúšajú sa zvrhnúť kráľa a prinavrátiť možnosť užívať technológie. Práve do tohto pokusu dostať sa k panovníkovi čo najbližšie sa zapletie aj Ofélia, pretože nariadenie kráľa jej zo dňa na deň zobralo šancu študovať, žiť život, aký si vysnívala.
Keďže som knihu čítala pred vyše pol rokom, netuším už, čo mi na príbehu prekážalo, že som mu dala “len” 4*(teraz, s odstupom času by som jej dala aj 5*, nepamätám si na nič rušivé, čo by malo znížiť hodnotenie -_- ups). Páčilo sa mi však napätie naprieč celou knihou, technológie, láska(nesmela chýbať), zrada, klamstvá, nečakané zvraty aj očakávané situácie. Samozrejme, záver bol dychberúci a! núti čitateľa siahnuť po pokračovaní.
Kto pozná tvorbu Michaely Zamari vie, že ju možno spoznať medzi mnohými inými autorkami. Špecifické prvky ako vnútorné monológy postáv, ktoré, verím, neulahodia každému čitateľovi, si ja užívam. Spoznať postavy vďaka ich myšlienkovým pochodom je lepšie ako 100x napísať, že postava je empatická. Aj toto je pre mňa uveriteľnejšie v takomto podaní.
Načrtla som, že Impulz v nás je písaný z oboch pohľadov hlavných hrdinov a čo je pre mňa prekvapivé a vítané zároveň, Max dostal viac priestoru. Už od prvých strán bolo čítanie skvelé. Na “papričkové” scénky sa nečakalo dlho, ale! Podstatné je pre mňa pozadie toho, prečo sa tam stretli, prečo mali obaja akýsi blok, či a kedy sa stretnú znova, za akých okolností a najmä čo ich na ďalších 500 stranách čaká. Priznávam, užila som si každú jednu stránku tejto naozaj macatej knihy. Keď som sa tak zamyslela, naozaj som pri čítaní kníh Zamari doteraz neprerevala takmer tretinu knihy. Ale toto je ona, milí moji. Cara aj Max si prešli kadečím. Vyrovnať sa s minulosťou vie každý inak. Cara bolesť a smútok skrývala za oslnivý úsmev a masku dobrej nálady, kdežto Max bol večne zachmúrený a pohľad raneného psíka neskrýval. Spolu boli dokonalí, ale, ako inak, minulosť ich brzdila. Aspoň jedného určite, pritom si len odopieral to, čo chcel a robilo mu to život lepším. Veľkým bonusom tejto knihy sú prepletené osudy s predošlými knihami a najviac priestoru dostali Becky s Leytonom- tu sa isto nikto sťažovať nebude a rovnako ako autorka, ani ja si neprajem túto zmesku ľudí opustiť. A áno, prajeme si Jerryho príbeh(aj keď stále čakám na voľné pokračovanie Krízového plánu XD ). Mňa celkom fascinuje ako autorka vie skĺbiť traumu, bolesť, lásku(nielen tú romantickú), cestovanie, silu sociálnych sietí či náhody/nenáhody. V závere si Zamari pripravila bombu, hodila ju na čitateľa a ja som si priala, aby konečne komunikačné barikády padli. V každom prípade, fanúšikom zamarioviek knihu odporúčam, ak ste nováčik, tak treba skúsiť začať Impulzom. Nezabudnite si pri čítaní vreckovky a nezabudnite si všímať hlavne oriezku! Absoluuuutna šupa to prepojenie symboliky s príbehom
Moja ochutnávka tvorby Heleny Žákovej nedopadla vôbec zle. Spokojnejšia a vyslnenejšia ani nemôžem byť(najmä v týchto chladných dňoch).
S kapkou medu sa v príbehu objavilo niekoľkokrát, mne sa však najviac páčilo, keď autorka opísala mužský hlas podfarbený kvapkou medu. Viem si predstaviť, že by mi taký fešák s medovým hlasom čítal knihy pred spaním.
Netypicky, Helena označila kapitoly gréckymi písmenami, čo bola trefa do čierneho. Celý príbeh tak opuncovala Gréckom. Nádhery Kréty a Santorini musí mať Žáková pobehané dosť detailne, aspoň podľa opisov a znalostí zaujímavých miest tak súdim. Ak máte radi objavovanie krás aspoň kúska sveta z pohodlia svojho gauča, táto kniha vás isto nesmie minúť. Napriek zdaniu však nejde o cestopis. Autorka skĺbila dávnu záhadu s históriou Grécka, vďaka čomu sa naša hlavná hrdinka, Češka Eleni, ocitla v krajine svojich predkov. Má napísať článok o situácii popísanej v prológu knihy. Nič ale nie je tak ako sa zdá a Eleni si prežije riadne turbulencie namiesto rozhovorov a opaľovania na pláži. Jej kolega bol taký… och, naozajstný chrapúň. Verila som, že sa jeho postoj k Eleni zmení. Do deja vniesla trochu vetra Katarína, slovenská delegátka a dúfam len, že autorka takto (ne)schopne nevidí každého rodáka sprievodkyne. A tu mám aj poznámočku, že tá slovenčina nebola vždy dobrou slovenčinou. Eleni síce prežila pár turbulencií, avšak moje sympatie k nej dosť pokryvkávali a netvrdím, že za väčšinu malérov si tak trochu môže sama. Až keď odhalila svoju skutočnú povahu a zraniteľnosť, pocítila som nad ňou dokonca ľútosť. Potešila ma romantická linka, o ktorej vám ale viac neprezradím, keďže nie je spomenutá ani v anotácii. Nechajte sa prekvapiť neznámym s medovým hlasom a tým, ako vie byť jeden príbeh na prvý pohľad nenápadný, plný prekvapení a zvratov. Helenin štýl je príjemný, miestami plynie ako pokojná rieka a miestami sa zamýšľate, či sa niečo podobné naozaj môže diať/stať.
Knihu som mala v čítačke nejaký čas a pomaly sa ňou prehryzkávala. Je to útle dielko a ak by malo viac strán, nemuselo byť vôbec zlé.
Žiaľ, chabý počet strán mal za následok vynechanie viacerých kľúčových momentov, ktorým sa autor(ka ?) mohol povenovať, len to nepokladal za dôležité. Tak napríklad, celý príbeh sa začal psom, ktorý hl.hrdinke ušiel. Zvesť o tom, čo sa mu stalo, priniesol hl.hrdina a tak sa spoznali. Bolesť zo straty, ktorý zasiahol hlavnú hrdinku bol opodstatnený, avšak chlapík stojaci na jej verande mal ďalšiu jóbovku. Prišiel jej povedať o tragédii, ktorá ju pripravila o najlepšieho priateľa. Po tom, ako ju “vyplo” sa celkom rýchlo oklepala. Psa ešte sem-tam spomenula, ale kamaráta? Odvtedy o ňom nepadla ani zmienka- divné, nie? Ďalšia situácia, ktorá veľmi nepobrala na logike, ale autor sa ju rozhodol pitvať, bola vychádzka na konskom chrbte. Táto mega zápletka mala aj vážne následky, avšak, autor to spôsobil skôr hlúposťou hlavnej hrdinky, alebo vlastnou dávkou zvláštnej dramatičnosti, ale… kde v tom všetkom bol mobil? Áno, v brašni na konskom sedle. Kto ho spomenul? Len ľudia, ktorí sa po šibnutej žene zháňali. Bola síce opísaná ako milá, zlatá, krása a dobrota sama. V tomto prípade ale veľa umu nepobrala. A hlavný hrdina, vojak, bol ako taký ratlík. Zamilovaný od prvého pohľadu a pred prvým bozkom už plánoval svadbu.
A to ste nečítali celé- ak áno, dajte mi vedieť čo vy a Psí známky.
Veľmi sa mi ale páčil vzťah matky a dcéry a tiež súdržnosť rodiny vojaka.
E-kniha mala aj svetlejšie momenty, bolo ich však menej ako by som si želala. Celkovo, dosť slabý príbeh. Za mňa len-tak-tak 3*
Veľmi sa mi páčilo tajomno, miestami až hororvé prvky a nebudem klamať, aj s€x scénky RuNyx písať vie. S chémiou medzi postavami to bolo asi ako keď si dáte perlivú minerálku. Niečo cítite, ale hneď to prejde. Takže v tomto som taká rozpačitá. Celkom som im tú lásku a povestnú iskru vzplanutia neverila… i keď boli ako králiky- “chtíč” bol veru hmatateľný.
Škoda, že autorka sa nevenovala viac celému tajomnu okolo školy a lesa. V jednom momente to autorka proste vybalila(takmer všetko naraz), niečo si samozrejme nechala na veľké finále a čo-to zostalo záhadou(ďalšia škoda). Avšak, všetky tieto scény boli perfektné, mrazivé, desivé. Neraz som mala zimomriavky po celom tele. A úprimne, aj ten Vad mohol byť väčší diabol keď už dostal taký titul. Koniec koncov bol vlastne typický knižný hrdina, ktorému počarovala (i keď vyveštená) trochu divná dievčina. Mám aj pripomienku k- fialové oči sem, sivý pohľad tam… mám pocit, že tieto oči o_o boli na každej strane. Či už má slabú slovnú zásobu autorka, alebo sa prekladateľ mermomoci drží originálneho textu bez použitia synoným(čo by bolo v našom jazyku stráviteľnejšie a stále by to malo rovnaký význam), ťažko povedať. Celkovo knihu nehodnotím vôbec zle, ale na 5* tomu chýbalo zo všetkého trochu viac($exu trochu menej). Koniec koncov som veľmi rada, že som si knihu prečítala.
Jedna z kníh, ktoré som čítala celé mesiace. No… čítala. Na striedačku s audioknihou, pretože ma neskutočne frustrovalo, že čítam, čítam a prečítam 2 strany. Menšie nahustené písmo nie je moja šálka kávy a keď k tomu pridáte 620 strán, viete si isto predstaviť tie slzy zúfalstva. Hej, zúfalstva z knihy XD
Ale! Napriek môjmu slimačiemu tempu som autorku, jej rozhľad, voľbu slov, postavy, dialógy, historické reálie (ktorých naštudovanie a následné zakomponovanie do deja muselo byť neskutočne náročné a zdĺhavé), romantickú linku (omg!!! <3 ), bojové scénky, detaily mučenia(aj s€xuálneho) a v neposlednom rade opisy, vďaka ktorým túžim zavítať do nehostinného kraja Škótska s prenádhernou prírodou, žrala so všetkým ako ALL IN ONE! Áno, moja túžba prehryzkávať sa knihou, ktorej môže aj stavebný materiál rozmermi závidieť (haha, pokus o vtip), bola nepriamo úmerná s množstvom času, ktorý som Cudzinke mohla venovať. Práve preto som sa rozhodla prekladať knihu s audio verziou so skvelým prednesom Jitky Ježkovej. Napriek audio posunom v príbehu som si celé pasáže vyhľadávala v knihe a prečítala si ich aj sama. Hej, Gabaldon je celkom závislosť. A prečo?
…pretože Claire a Jamie sú proste dokonalí! Za tak krátky čas, od momentu zoznámenia až po koniec knihy, neubehlo až tak veľa mesiacov(nebudem klamať, netuším, či to bol rok, dva a či menej), no stihli toho viac ako ja za 20 rokov. Toľko adrenalínu, cestovania(no dobre, oni to nemali vôbec dobrovoľné), zranení… napriek tomu sa milujú(občas sú ako králiky XD ) a znášajú ťarchy života spolu. Mňa stále zaujíma či, ako a kedy sa Claire vráti k Randallovi- nie, seriál som nevidela a ani to nemám v pláne. Ale nikdy nehovor nikdy, takže možno raz dám aj seriálový maratón.
Ak to nie je jasné, vrelo odporúčam. Historický román, ktorým by nemusel pohŕdnuť ani chlap, napriek romantickej linke (a intímnym scénkam), je vskutku dychberúci. Ja sa pooooomaly(pretože je ešte hrubšia) pustím do druhej časti, lebo záver Cudzinky sľubuje ešte veľa dobrodružstiev, tak prečo nie?!
Nie je to žiadna novinka a popravde, nevedela som sa začítať. Do príbehu som sa zahryzla až v polovici, no potom som ho nevedela zložiť z rúk. A celkom prekvapivo, šla by som aj do pokračovania- žiaľ, preložené nie je(pokiaľ viem).
Príbeh je o troch kamarátkach, úplne rozdielne výzorom aj povahou a bratovi hlavnej hrdinky, ktorí sa vyberú na comic-con prezlečení za postavy z obľúbenej dystopickej knihy. Nehodou sa dostanú do fantasy sveta. Čitateľ je zmätený nielen z toho, ako sa im to podarilo, ale najmä, či čas v reálnom svete plynie ďalej, ako sú na tom v realite postavy a ako sa s tým celým Anna Day popasuje.
Princíp knihy je jednoduchý. Hlavná postava fiktívneho príbehu Rose, je zabitá vpádom našich postáv do dystópie, preto sa povstalci rozhodnú, že ju musí nahradiť Violet. Robí, čo môže, ale dejové linky akosi nejdú podľa plánov. Zaujímavé však je fantasy rozdelenie sveta. Nie na chudobných a bohatých. Vlastne… to asi ide ruka v ruke, ale Day svoj vymyslený svet rozdelila na pekných, dokonalých ľudí a tých ostatných. Priemerne vyzerajúci ľudia, ľudia s postihnutím, krivými zubami, nízkym vzrastom, čímkoľvek ďalej od dokonalosti, prezývaní Impovia, pracujú na vzbure, pretože sú menej ako otroci, živoria a hlavne visia na šibenici pre hocakú prkotinu. Gemovia, tí dokonalí, majú aj mnohé tajomstvá a od polky knihy sa autorka riadne vyšantila. Ako som spočiatku ohŕňala nos, tak som na konci “čučala”, čo to do frasa bolo! Fakt perfektné… škoda toho úvodu, no… i keď chápem, museli sme trošku spoznať postavy v ich prirodzenom prostredí.
V príbehu nechýba láska, krutosť, tyrania, bolesť, krv aj túžba po domove a zmeniť osudy ľudí. Violet bola veľmi fajn postava. Knižka je určená pre mladších čitateľov.
