Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knihy sú únik pred ničotou, ktorá obklopuje naše bytie.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Beznádej. Toto slovo najlepšie charakterizuje tento príbeh. Inými slovami - japonský Selinger a jeho dielo Kto chytá v žite, či dokonca Bukowského Šunkový nárez. Len je to celé obalené do japonského uhľadeného vyjadrovania a štýlu. Tie najhoršie životné udalosti ako sú samovražda alebo znásilnenie vysvetľované akoby išlo o každodenné záležitosti, holt, Japonsko.
Hank úplne iný ako ho poznáme. Nostalgicky spomínajúci na svoju minulosť vandrovania medzi bytmi, barmi a rôznymi zamestnaniami, na sklonku svojho života žnie plody svojho celoživotného písania. Pôsobi pritom vybúrene, trošku unavene, a ako sám píše: stači mu iba víno, písanie básni a jeho koňe. Popri tom píše scénar k filmu, ktorý sa stretáva s rôznymi existenčnými problémami, no sám Hank k tomu pristupuje priam alibisticky a je mu úplne jedno či film vznikne, alebo nie. Všetky „problémy“ popisuje s jednoduchosťou preňho vlastnou.
Napriek tomu, že Hank vymenil pästné súboje, alkoholizmus a ľahké ženy za usadený život s manželkou, ktorá ho „skrotila“, v podstate ho udržuje pri živote tým, že pije už iba víno a zdravo sa stravuje, hľadá vysnívaný dom a na dvere mu zaklope finančný poradca s radami ako sa vyhnúť plateniam daní, však kniha nestráca šmrnc, pretože je plná rôznych zaujímavých postáv a udalostí, ako napríklad Francois a jeho sliepky, alebo šialený Jon Pinchot spraviť pre vznik filmu aj to posledné.
Práve v kontraste s Bukowského minulou tvorbou pramení v tejto knihe zaujímavosť a schopnosť vyvolať v čítateľovi porciu nostalgie a životného nadhľadu.
Z diela tak vyžaruje istá dávka pokoja a zadosťučinenia, že človek nakoniec predsa len nájde túžbu „doklepnúť to do konca“ a že život stojí za to.
Pred niekoľkými rokmi som čítal českú verziu "Škvár" a nevedel som prísť knihe tak celkom na chuť a doceniť ju, no po sérií Bukowského poviedok mi tento príbeh učaroval. Preto neodporúčam čítať túto knihu ako jednu z prvých od Bukowského.
Autor v nej ukazuje to, čo vie najlepšie (okrem pitia): poňať akýkoľvek (ne)životný problém s ľahkosťou jemu vlastnou. Používa tu nový pseudonym - Nick Belane, ktorý je podobný Chinaskimu, s tým rozdielom, že vie riešiť detektívne príbehy, zaujímajú ho mimožemsťania (iba tí, ktorí majú podobu krásnej ženy) a tiež ma čo to dočinenia so Smrťou (presne tak - kto iný by mal štelesňovať smrť než krásna žena).
Kniha "Brak" je mix detektívky, fantasy, no predovšetkým skvelým čitaním a povinnou jazdou pre všetkých, ktorí už majú čo to od Bukowského načítané, s prvkami autorových vtipno-smutno-depresívno-pravdivých vsuviek; "Keby pečen dokázala hovoriť, nepotrebovali by sme liečebne, pečeň by sa ozvala a povedala by: presťan, zabíjaš ma a potom zabijem ja teba!"
Vek supernovy je Liouovým najosobitnejším dielom a zároveň zaujímavým myšlienkovým experimentom. Ako autor priznáva, prvotná idea knihy - obraz supernovy sa mu prisnil cestou vlakom, ktorú si držal v hlave a následne písal dlhé roky.
Na svet obývaný výhradne detskou populáciou sa nedá pozerať sentimentálne (autor tu nerieši citové rozpoloženie detí, ktoré náhle zostanú bez rodičov), no skôr pragmaticky. Preto je lepšie knihu chápať ako celok a keďže je to experiment, nepozastavovať sa nad tým, či by deti boli schopné napríklad pilotovať stíhačku F-5.
Ich konanie je pre nás dospelých čitateľov nevyspitateľné a riadi sa základnou detskou myšlienkou - nič nie je nemožné a všetko je veľká hra. Kombinacia týchto dvoch faktorov môže byť fatálna pre budúcnosť ludstva, no je to skutočne tak? A v čom sa skutočne líši detský svet od "nášho sveta dospelých?"
Ako píše autor v doslove knihy:
,,...celé ľudstvo je ako sirota, ktorá sa márne snaží nájsť dôverne známe ruky mami a otca, srdce má naplnené hrôzou a zmätkom, zároveň však v sebe necháva horieť plamene detinskosti a divokosti ľudskej povahy..."
Pri čítaní vzniká aj priestor na vlastné zamyslenie. Autor v nás prebúdza pocity typu: deti sú mierumilovné, tak ako by bolo možné aby v tomto "novom" svete prežilo násilie? A vyzdvihuje tým v nás našu dospelácku naivitu. Zároveň sa snaži poukázať na to, čo všetko je nevyhnutné na zmenu spôsobu myslenia ľudstva, pričom v nás necháva zakoreniť trpkú myšlienku na vývoj spoločnosti, ktorá je bezvýhradne spätá s premisou: úpadok predchádza pokroku.
Odporúčam nie len milovníkom sci-fi, ale aj všetkým, ktorých fascinuje nevyspitateľnosť budúcnosti a majú radi experimenty.
V poriadku, nezáleží na tom, či je to psychotriler ako uvádza vydavateľ, alebo nie, jedno zostáva pre mňa isté, a to je, že len veľmi malá hŕstka kníh vo mne zanechá taký silný pocit psychického desu ako práve táto kniha od pre mňa neznámej autorky.
Pravdupovediac pri žiadnej z kníh S. Kinga som nemal taký pocit, ktorý by do mňa hlbšie zasial zdesenie ako Verity a jej autobiografia.
Obsahuje tiež plno erotických scén, ktoré sa skúsenejším čitateľom tohto žánru môžu zdať plytké, no nesúhlasím s tvrdením, že si ich autorka mohla odpustiť, pretože práve na základe nich sa dá pochopiť konanie jednej z hlavných protagonistiek príbehu.
Tiež by som chcel pogratulovať ľuďom, ktorím sa podarilo rozľúskunuť koniec pred dočítaním ;-)
Pre mňa veľmi originálna a návyková jednohubka, ktorú som nemohol odložiť z rúk a po dočítaní vo mne istú dobu rezonovala, ktorá však trpí práve kvoli tomu, že nemusí sadnúť každému kto kniha číta, keďže sa dá ťažko určiť o aký žáner ide, preto môže mať čitateľ rôzne očakávania a následne zostať sklamaný.
Sonda do ľudského podvedomia, hlboko existenčný počin alebo čo dokáže (možno) jeden obyčajný človek spraviť s davom - práve tieto dve línie idú ruka v ruke v tomto atypickom diele, ktoré má zaujímavý štýl rozprávania z pohľadu (ehm) jednej osoby. Nie každá veta nadväzuje na tu predchádzajúcu, ba jej pokračovanie môže byť až o dva riadky ďalej.
Rozprávanie príbehu však nie je chaotické (a ak aj áno, tak je to účel). Nemenovaného hrdinu a jeho parťáka Tylera sa nedá neobľúbiť už len z toho dôvodu, že sa s nimi bežný človek až priam desivo stotožní, zároveň tu však zostane mnoho otázok nezodpovedných, na ktoré si každý musí odpovedať po svojom a na základe vlastných pocitov.
Tiež plná hlášok, ktoré nedostanete len tak z mysle, nedá sa mi nespomenúť:
„Veci, ktoré vlastníš, potom vlastnia teba".
„Chcem mať s tebou potrat".
Ojedinela kniha, ktorá je fantasticky sfilmovaná a stojí za prečítanie aj v tom prípade, že film ste videli.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Keby som mohol cestovať do minulosti, určite by som povedal svojmu ja aby túto knihu nekupoval, počkať, aj tak by sa na tom vlastne nič nezmenilo, pretože...
Subjektívne mi kniha nedala nič, nevyvolala vo mne žiadne pocity. Hlavné postavy si "cestovaním" v čase iba dokazujú, že urobili chybu, ktorú túžia napraviť.
Kniha sa snaží byť skôr motivačná a zdôrazňuje vzťah či už medzi manželmi alebo súrodencami. Jedna hviezdička za poslednú poviedku "Matka a dcéra" a tiež za opísanie malebnej starodávnej kaviarni.
Celú sériu o Martinovi Servazovi možno označiť za šablónu ako napísať komplexný krimi-triler. Dej je pútavy a je ťažké predvídať jeho vývoj, či koniec.
Opisy prostredia, vzťahy medzi jednotlivými aktérmi a celá atmosféra okolo príbehu počnúc hlavným hrdinom, ktorý je diametrálne odlišný od zápornej postavy (a pritom tak podobný) a končiac u originálnych vedľajších postavách (či už Servazovi podriadení alebo rodina) je vypilovaný do dokonalosti.
V záverečnej časti sa dostanú do popredia udalosti, ktoré boli v predchádzajúcich dieloch odsunuté do úzadia a preto sa autorovi podarilo vytvoriť niečo, čím doteraz iba šponoval trpezlivosť čitateľov.
Zostáva už len čakať ako sa dej bude ďalej vyvíjať a či vôbec Minier plánuje na túto sériu nadviazať.
Autorka receptov hľadá inšpiráciu a uteká pred svojou minulosťou... A kde inde ako v strašidelnom opustenom dome s temnou históriou? Už len toto priam volá po klišé.
Knihu je ťažké zaradiť pre koho je určená. Zprvu sa javí ako triler na štýl "v mojom strašidelnom dome straší", no toto vyvracia dej, ktorý sa púšťa skôr cestou 50 odtieňov sivej v hlavnej úlohe so stopäťdesiat ročným duchom námorníka (POZOR SPOILER: nezabudol si ani bičík a putá). Myslím, že za všetko hovorí myšlienka hlavnej protagonistky románu Avy: "Ktorá osamelá žena by nechcela do postele fešného námorného kapitána" - aj keď nie tak celkom živého, alebo, že by predsa? Ak sa pokúsite túto otázku rorlúsknuť, odporúčam minimálne dve flašky vína. Jedna flaška vám úľahči knihu vôbec dočítať a možno pod jemným opojením vás príbeh buď vystraší alebo naopak, ehm, vzruší... A druhá fľaška proste na to, aby ste na knihu čo najrýchlejšie zabudli.
Jednu hviezdičku dávam za celkom pekný opis starého domu a malebného mestečka Tucker Cove a druhú za Avynho kocúra Hannibala (najzaujímavejšia postava z knihy).
PS: Vie niekto čo sa s ním vlastne stalo?
Kulový blesk je kniha, ktorá je z hľadiska sci-fi napísaná veľmi presvedčivo. Autor sa pohráva s javom guľového blesku ako on sám tvrdí „v romantickej rovine" a vychádza tak z niečoho, čo je pre nás už známe, avšak nie dostatočne objasnené. Nevytvára teda nič nové (ako napríklad v jeho trilógii Vzpomínka na Zemi). Nekladie dôraz na postavy a dej nemá tendenciu napredovať. Aj napriek tomu to neuberá na tom, že tento science fiction román sa dobre číta a ani pomalší rozbeh nie je ničím, čo by odradilo od cítania, pretože ten zlom - iskra, na ktorú sme v Liou-vých knihách zvyknutý sa dostaví. Navyše tu môžeme nájsť isté prepojenie s trilógiou, na ktorej udalosti tu autor nepriamo poukazuje. Je len veľká škoda, že preklad vyšiel až po 15 rokoch od vydania v Číne, no dúfajme, že je to predzvesť lepších časov pre východnú sci-fi, resp. fantasy (spolu s vynikajúcou indickou fantasy trilógiou Shiva od Amisha Tripathi, ktorej sme sa dočkali).
