Výchova Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ryšavá knihomoľka milujúca fantasy, ktorá ale nepohrdne žiadnou skvelou knihou.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Moje aktivity
Dá sa napísať recenzia na tento kontroverzný hororový počin nekontroverzne? No, to dnes nezistíme.
Lukáš a Rado zostavili zbierku, ktorá vás vezme tam, kam sa nikto iný neodváži. To si prečítate aj na obálke, a obálka veru neklame.
Vďaka poviedke od Kiky Ježovičovej si veľmi dobre rozmyslíte, či ešte niekedy pôjdete na nejakú besedu.
Ivan Kučera vás presvedčí o tom, že keď ide na výlet skupina žien, nemôže to dopadnúť inak než katastrofou, v tomto prípade masakrálnou.
Sám majster vo svojom fachu Rado vám predvedie, čo všetko môže spôsobiť panická porucha, Kika Slabáková vám rýchlo, stručne a jasne vysvetlí, že keď zabijete les, tak si po vás príde (po tejto poviedke ja nezabijem už ani muchu, dpč).
Michal Jedinák mi dokázal na pár stranách obrátiť žalúdok kompletne naruby,
Lenona prevzala štafetu po Michalovi. Spomínala som, že som chcela pri čítaní týchto poviedok obedovať špagety? Nakoniec som upustila aj od suchého rožka, a ako sa ukázalo, urobila som dobre.
Tóno nás vezme do pralesa, a nie, nebude to romantická prechádzka a nebudeme zachraňovať opičky.
Lukáš sa zasa postará o to, že si na portáli profesia dáte odfiltrovať ponuky do výroby na trojzmenku, lebo existuje firma, kde sa dejú ešte väčšie záhady než v slovenskom parlamente.
Peťo Gajdošík nás zasvätí do tajuplného zberateľstva (ešte stále cítim formaldehyd), Zuzka nám zasa krásne ukáže, že ženy sú pomstychtivé zvrátené mrchy.
Kufor mi však skutočne zdvihla až poviedka Majky Hanuskovej, a myslím že tento grcací poviedkový masterpiece z hlavy už v živote nedostanem, takže good job Majka.
A Honza Vojtíšek vám v závere tejto antológie prezradí, aká vysoká môže byť cena za rozkoš.
Považujem za nutné dodať, že kniha naozaj, ale naozaj nie je pre slabé povahy a naozaj, ale naozaj zvážte, či si ju prečítate.
Ak si myslíte, že Darkromance výcvik vám stačí, musím vás sklamať. Táto antológia odpálila hranice do vzdialených čiernych dier a varovanie na začiatku knižky nie je len tak for fun.
Keby mi teraz niekto povedal, že sa môžem zbaliť a ísť si užívať severné Taliansko s kamoškou, moje balenie by bolo desaťminútovou záležitosťou vrátane pozdravu famílii. Keby mi zrazu ten niekto povedal, že plány sa trošku menia a miesto mojej kamošky ide so mnou nejaký fotograf, asi by som zareagovala rovnako ako Linda. Tiež som toho názoru, že itinerár je najlepší priateľ človeka a už aj mierna odchýlka mi spôsobuje nemierne klikanie ľavého oka. A srdce ma bolí že to tu verejne priznávam ale okej, Oliver ma presvedčil, že tripadvisor v jednej ruke a mapa v druhej ruke povedú skôr k solídnej migréne než k pravým talianskym zážitkom. Keď už sme pri tých zážitkoch, ja som síce čítala knihu v záhrade v neprirodzenej poloembryonálnej polohe, ale mysľou som bola v Taliansku. A okrem krásneho talianskeho prostredia ma dostala aj chémia medzi Lindou a Oliverom. Hoci som bola na začiatku dosť skeptická a dávala Linde rozumy aby sa mala pred týmto random foto polobohom na pozore (nie že by ma mohla počuť a po chvíli aj psík odišiel spinkať inam), som rada, že ma neposlúchla. To krásne, čo sa medzi nimi vyvinulo, zatienilo aj krásy Talianska. A keďže Taliansko je aj krajina drámy, máme tu aj jednu mini drámu kvôli jednému nesympatickému fuj ujovi, ktorého menom si nechcem kaziť recenziu. Takže áno, je to Jean. A Rebeka má tiež len jediné šťastie, že je knižná postava, inak by som ju čapla kres kotrbu Prada kabelkou. Ale chválim to vykreslenie kontrastu, vďaka ktorému som si Lindu zamilovala ešte viac a pár strán pred koncom som ju chcela držať za ruku a plakať s ňou, a neverím že je čitateľ, ktorý to urobiť nechcel!
Takže nie, tento príbeh nie je len turistický sprievodca štrajchnutý romantikou, je to aj príbeh pátrania po minulosti.
A tiež je jasným dôkazom toho, že protiklady sa nielen priťahujú ale vedia spolu aj krásne fungovať.
"Láska a vášeň na spoločný život nestačia.
Manželstvo je nakoniec len o tom, či si dvaja ľudia rozumejú a vedia prežiť zostávajúce dni v pokoji. O tom že majú niekoho, s kým môžu zostarnúť."
Viete si predstaviť, že si s manželom naplánujete výlet, teda, on naplánuje, vy sa máte len pobaliť, a vyrážate? A keď sa ho chcete spýtať, ktorý šál vám viac pristane, nájdete ho mŕtveho vo vani? Presne takýto šok prežíva Ťiaťia.
Manžel jej síce zanechal krásny, honosný byt a nejaké peniaze, ale Ťiaťia až po jeho smrti zisťuje, koľko toho niesol na pleciach. Častokrát je komunikácia medzi ľuďmi podceňovaná a potom keď je neskoro tak sa jeden nestačí diviť, že vlastne toho druhého absolútne vôbec nepoznal.
Ak by som mala túto knihu charakterizovať dvoma slovami, bolo by to - hmatateľná osamelosť.
Nie každý z nás vie, kam presne povedú jeho kroky zajtra, o týždeň, o rok, o desať rokov, a každý z nás už zažil udalosť, po ktorej sa musel hľadať. Takže som Ťiaťiu vedela pochopiť, tiež nepatrím k ľuďom, čo sa ľahko prispôsobujú novým okolnostiam. Aj keď je pravda, že ja aspoň nežijem v ázijskej krajine a nenosím nálepku vdova, a tým pádom automaticky aj smolu.
Celý príbeh naberá správne grády keď sa Ťiaťia vyberá do Tibetu, kam ju akosi prirodzene nasmerovala kresba "ani muža, ani ryby" - nechcem to barbarsky nazvať pekinským mutantom, ale vlastne je to najvýstižnejšie pomenovanie.
Možno nemusíme vždy vedieť, kam ideme a prečo tam ideme, a stačí dať na intuíciu a ten pokoj, ktorý hľadáme, sa dostaví.
Čo bolo okrem hľadania sa z knihy cítiť je rozdielnosť kultúr, možno miestami aj také to úprimné zúfalstvo, že "neviem už čo k*rva mám robiť ale veď nejako bude" a ako som sa už sama viackrát presvedčila, a presvedčila sa aj Ťiaťia, naozaj nejako k*rva bude.
"Aj keby som si vybrala srdce, rozdelila ho na kúsky a vysvetlila ti každý jeden detail, nakoniec by som si aj tak musela celú tú prekliatu vec napchať späť do vlastnej hrude."
Ak hľadáte také to čítanie, kde trošku spomalíte, trošku pocestujete, trošku sa zamyslíte nad životom a po ktorom vám bude tak zvláštne príjemne na duši, Dusené nebudú krokom vedľa.
Dostali ste už svoj vysnívaný bozk? Taký ten, kedy vaše nohy vypovedajú poslušnosť, nie ste schopní zo seba dostať jednu normálnu vetu a potom sa týždeň usmievate ako slniečka na hnoji? Ja áno, a nie, nie preto som matka. Tento bozk nijako nepokračoval, ale nie vždy musí všetko pekné pokračovať do nekonečna a ešte ďalej.
Čo sa týka tejto knihy, zamilovala som si už venovanie, lebo kto ma sledujete dlhšie, tak viete, a kto ma sledujete kratšie, viete tiež, lebo veď v tejto komunite sa nič neutají. A onálepkovať človeka je predsa jednoduchšie, než ho pochopiť.
Pri každej knihe zo série Bozk nejakým zázrakom omladnem, neviem, ako to Kristínka robí, ale už len pre toto bude pre mňa navždy majsterka svojho remesla.
Tentokrát sledujeme Denisku, ktorá v prvých dvoch bozkoch bola skôr křoví a tu sa dostáva na výslnie. A keďže na bozk treba dvoch, máme tu aj sympatického introverta Tobiasa, ktorý, povedzme si rovno, aktuálne prežíva niečo čo by mu nikto z nás nezávidel, no.
Oťukávanie medzi Tobiasom a Deniskou som si mimoriadne užívala, všetky tie nesmelé pohľady, dotyky, to nevypovedané.
Asi už tušíte, že dej knižky nie je taký ňuňu ružový, ako jej obálka, a ja byť Deniskou, ušila by som pre Ingrid nie ruksak, ale rovno vak na mŕtvoly, a vykopala pre ňu plytký hrob kdesi v lese. Ja však Deniskou nie som a Deniska je pacifistka, takže krimi zápletku tu nemáme.
A keďže v tejto knihe nikto nie je bez viny (okrem Tobiasa, ak sa raz na toho chlapca bude stáť v rade, kľudne sa doň postavím aj ja, a čo, veď age gap je v móde), tak aj Deniska porobila pekných pár hovadín, takže tu si ber ponaučenie - buď sama sebou a nehraj sa na niekoho kým nie si, lebo každá bublina raz praskne.
Čo tu ale máme je krásne dovolenkové Španielsko a jednu tínedžerku, ktorá si tu plní sen. Aj keď to nie je bez komplikácií, ale stačí mať po boku toho správneho človeka a vieme ako to je, vo dvojici sa všetko znáša lepšie. A síce som si celú knihu hovorila, že svet potrebuje viac Tobiasov, v Španielsku je to nabetón potvrdené.
Takže ak máte pocit že všetko okolo vás je na dve veci, a nie zrovna pozitívne, siahnite po tejto krásnej knižočke. Omladnete, zaľúbite sa, naučíte sa plávať, poletíte do Španielska, a po dočítaní príbehu sa budete usmievať ako tínedžerské slniečka na hnoji a budete spomínať na časy, kedy ste si mysleli, že nafigu ostrihaná ofina alebo zlomený necht znamenajú koniec sveta. A možno sa inšpirujete aj nejakým tým recyklovaním materiálov, lebo kým ja neviem opraviť ani viazanie na náramku, Deniska je oproti mne módna návrhárka.
Skrátka túto YA jazdu si nenechajte ujsť
Myslíš si, že kniha Tabu nie je pre teba? No, s takýmto negatívnym prístupom...
Hneď na úvod musím spomenúť, že tento príbeh je naozaj pre každého. A napísať knihu tak, aby v nej každý našiel niečo svoje je naozaj náročné, takže Baji, všetky klobúky a šiltačky sveta dole pred tebou.
Zdvorilý úvod by sme mali, poďme na pocity. Taaaakže.
Väčšinou je to tak, že keď nejakú postavu v knihe znenávidím, prajem jej až do konca, aby sa jej EKG vyrovnalo. Sorry Alex, bol si absolútny d*bo roka, ale na konci knihy som kvôli tebe plakala.
Keď sa povie silná žena, od momentu, kedy som tento krásny príbeh dočítala, napadne mi Diana. Asi ste už všetci počuli, že priatelia sú príbuzní, ktorých si vyberáme sami, a v tejto knihe to platí miliónnásobne. Takže vlastne tento príbeh nemá vedľajšie postavy, všetky sú dôležité, a tak je to aj v živote, možno sa nie vždy cítime užitoční a potrební, ale niekde tam vonku je niekto, pre koho užitoční a potrební sme (a nie, nemyslím tým telefonických operátorov či banku v ktorej máte hypo).
Marcus, ty si mi ukradol srdce od prvého riadku. Ak mi ho nevrátiš, ukradnem ti motorku. A vy, ktorí čakáte vysekaného arogantného mača, šup si dajte preplesk. A pomôžte mi nájsť takéhoto chlapa, ani motorku nemusí mať. Môj súkromný Tabu zoznam sa dá splniť aj na kapote auta len nie v týchto horúčavách, no
A viete ako po dočítaní knihy veľakrát zistíte, že presne túto ste potrebovali?
Tak táto kniha ma uzdravila. Dala mi nádej, že raz budem pre niekoho výnimočná, to jeho malé ryšavé, ktoré síce neupečie dobroty podľa receptu na konci knihy (pls dobehnite mi niekto umyť trúbu, ďakujem) bez ohľadu na to aké sračky si so sebou nesiem, pretože, každý nejaké máme.
Skús si dať šancu milovať samú seba a byť so sebou šťastná. A sleduj tie zázraky, čo sa začnú diať. Si bohyňa, všetky sme. Keď na to zabudneš, prečítaj si venovanie na začiatku tohto príbehu. Napísala ho pre teba bohyňa.
Takže kamoši, dajme si pocity z jednej nádhernej detskej knižky. Ako sa dá tušiť z názvu, je o psíčkovi Eddiem a prasiatku Hólmsovi, bolo by blbé keby nie, no.
V každom prípade, rozkošný Eddie sa dostáva domov k rozkošnej Emke. Emka snívala o inom psíkovi, ale vieme ako to je, láska si nevyberá, aj ja stále čakám na Momou a nič!
Eddie rýchlo zistí, že v tejto domácnosti nebude len papať a hajať, a to práve kvôli prasiatku Hólmsovi, ktoré spolu s mačkou slečnou Marplovou, králikom Kluzóom, gunárom Poárotom a kohútom Monkom dozerá na to, či je na dvore všetko kóšer.
No a kvôli susedovi Milanovi nie je.
Akože tiež mám suseda Milana a len mi potvrdzuje fakt, že čo Milan to ko..koník som chcela napísať... Tento sused bol najväčší koník zo všetkých koníkov a ja byť včielkou, kľudne obetujem život len preto, aby som ho pichla do juhovýchodnej oblasti tela.
Eddie spojí sily s ostatnými zvieratkami a .. a viete čo? Prečítajte si sami.
Synátor knižku zblajzol za tri večery. Hneď ako prvé pochválil krásne ilustrácie, a ja sa pridávam k nemu, ilustrátorka Zuzka daka knihe nádhernú obrázkovú dušu.
A ujo Pali (neodpustím si túto familiárnosť) nám prostredníctvom knihy dáva nádej, že dobro vždy zvíťazí a že každý jeden ko..ník, čo týra zvieratká, bude dobehnutý karmou!
Ak si vo vnútri nešťastný, choď na prechádzku alebo si kúp knihu, ale neubližuj iným.
Takže na záver - hádajte akú knihu odo mňa dostanete všetci čo máte deti najbližšie ako darček?
Kniha prešla viacerými detskými očkami, uškami a rúčkami a ohlasy sú nadšené. A detský názor je ten najúprimnejší, tak si knižku hoď do košíka v tom Martinuse, ja ťa vidím!!
"Keď sa na teba ten chlapec pozrie, srdce sa ti rozbúcha opreteky. A keď sa usmeje, všetky myšlienky ti vyšumia z hlavy. Vstávaš i zaspávaš s ním, vkráda sa ti do snov. Niekedy sa pri ňom správaš ako blázon, pretože sa v jeho prítomnosti nedokážeš sústrediť. Neustále si predstavuješ, aké by to bolo, keby sa ťa dotkol.
Neustále si predstavuješ, aké by to bolo, keby ťa pobozkal. Snívaš o tom, že budete spolu, a zároveň máš z toho príšerný strach. A z predstavy, že by si ho už nikdy nevidela, ťa bolí celé telo. Ukradol ti srdce, a aby si bola úplná, musí ti dať to svoje."
Každú knihu od Mišky beriem do rúk s očakávaním len toho najlepšieho a štandardne si všetky jej knižky šetrím na obdobie čitateľskej krízy, pretože mi vyliečila každú jednu. Táto ale nemohla čakať. O zakázanej láske som už čo - to čítala, ale policajt a rehoľná sestra? Budem úprimná - bola som skeptická. Napriek tomu, že som dzecko kresťanského pôvodu a aj svadbu som mala v kostole (zavrite tie šokovane otvorené hubenky, už pred rokmi som sa aj rozviesť stihla), už nejaký ten rôčik by som sa nenazvala veriacou a s náboženskou literatúrou mám vzťah asi taký ako bežný čitateľ s motivačnou literatúrou.
Či som rada, že som tejto knihe dala šancu? Bezpochyby. A aká vlastne je? Krásna. Láskavá. Nie, nie je to sektárska "začni veriť, inak ťa zhltnú večné plamene pekla" literatúra. Je nenásilným spôsobom liečivá.
A napriek tomu, že slowovejší slow-burn som ešte nečítala, s napätím som otáčala stránky a čakala, čo bude na ďalšej. Tentokrát som sa našla v cynickom policajtovi Šimonovi, lebo veď, predstavte si ma ako krehkú kvetinku Hanu, no.. Po dočítaní knihy si nesiem niečo z každej postavy, či už z "eko bio raw" Nora (Mišička, neviem, kde si zobrala ten názov kávy, ale po desiatich minútach jeho neúspešného čítania som to preskočila s tým že "špeci mača"), Šimona a Hanky, alebo z krehkého, zraneného Andyho. Alebo z Katky, či ostatných detí z centra. Áno, je to "len kniha", ale mňa stále bolí srdce. Lebo vieme, že Miška nás najprv rozoberie na molekuly, aby nás potom mohla znova poskladať. Na veľa vecí sa zrazu pozerám inak. A áno, priznám to tu verejne - aj na vieru. A to aj vďaka záveru, ktorý pohladkal moju cynickú dušu. Hovorí sa, že niektoré knihy si vás nájdu v určitom životnom období, aby vám pomohli. A nie, nejdem vstúpiť do rehole, ale rozhodne sa budem najbližšie dni viac usmievať. Aj keby som mala narátať do tristo, kým sa tak stane. Miška, ďakujem za túto jazdu, ktorá začala venovaním, pokračovala ako horská dráha emócií a skončila mojím priblblým úsmevom na epilóg. Už sa neviem dočkať ďalších Rozdielnych svetov.
Aká krásna ňuňu ružová knižočka, poviete si. Bože, tam bude veľa romantiky, lásky, a žiadna bolesť, poviete si. Jaj vy humoristi! Jediné nežné na tejto knižke je obálka a oriezka, ale na to aby ste sa nad nimi rozplývali ma nepotrebujete, takže poďme k deju.
Všetci, ktorí ste si už prvý diel príbehu Tylera a Grace prečítali viete, že tuto pani autorka svetového formátu sa nesere a mafiána vykreslí ako zmrda, ktorého ale aj tak chcete. A aj on si zaslúži lásku, preto tu máme Grace. Jednu odvážnu silnú ženskú, ktorá si tohto hajzla neglorifikuje na svätého Petra, aj keď k nej sa správa ukážkovo.
Ak mi niekto napíše, že Grace je naivná, najprv sa ho opýtam, či skúsil žiť s takou bolesťou ako Grace, a potom ho drbnem touto kráskou ružovou kres papuľu.
A to budem stále mierna.. pretože, viete, že práve bolesť je na tomto príbehu najkrajšia? Ak sa pýtate, či mi drbe tak hej, už dlhodobo, ale toto myslím vážne.
Pretože nielen láska, ale aj bolesť dokáže dvoch ľudí spojiť.
Pretože keď sa ona rozpadne na molekuly, práve jeho objatie ju spojí dohromady. Keď sa on ako partner zožiera vinou, je to práve ona, ktorá je pri ňom. Niekedy je to presne to, čo potrebujeme. Nebyť na tie sračky sami... A samozrejme že tu máme aj Paola a Artura! Prišiel vám Arturo ako trochu podivný týpek opradený tajomstvom? Moji zlatí, toto vám zroluje ponožky k palcom na nohách.
Zdala sa vám prvá časť málo papričková? Dámy a páni, urobte si na zajedanie chlebík, lebo toto vás bude štípať. Máme tu Habanero v akcii! Tieto scény chválim až do nebies (do tých, kde si lietala Grace, a Tyler vlastne tiež ale veď u chlapa je to štandard). Páči sa mi že tu nebolo žiadne ručanie sťa jelene v ruji na pol New Yorku, žiadna vlhká kundička, ktorú by navštívil Alexander Veľký ... ale pri slove veľký ešte ostaneme, vlastne, nahradíme ho slovom kolosálny.
Záver tejto knihy je kolosálny. A viete, čo je smutné? Že ešte neviem, čo bude ďalej!
Takže nie, Hra osudu nie je dilógia.
A ja len dodám, že vďakabohu, inak by ma ten záver (opäť sme pri tomto slove) kolosálne nasral..
Liam a Maia patria k tým dvojiciam, ktoré by sa za normálnych okolností nestretli, ale existuje predmet psychológia a jedna premotivovaná pani profesorka odpáli sociálny experiment, ktorého keby sa mám ja osobne zúčastniť, tak sa okamžite odhlasujem z prednášky a oželiem kredity.
Môže sa spojiť svet (len naoko) drsného futbalistu a záhradkárky telom - dušou?
Noo, keby sa tieto svety spojiť nemohli, bola by to fasa krátka knižka, takže odpoveď na túto otázku už máte. A či sa mi páčila? Odpoveď dostanete v nasledujúcich riadkoch.
Čakala som záchvaty smiechu a kvalitný čitateľský zážitok, ktorý som dostala, a rozhodne mali zážitok aj premotivované matere na detskom ihrisku, ktoré na mňa gánili spoza eko bio matcha lattéčka, lebo som im svojím krochkavým smiechom rušila yoni kruhy alebo čo.
Nečakala som, že sa pri istých scénach zrevem ako malé sopľavé decko, ale chvalabohu to som zvládla v súkromí, takže na mňa civela len mačka, a záchodový pavúk z rohu izby.
Púšťala som sa do romcom, zavrela som krásnu oddychovú knižku so silným posolstvom. Aj keď sa zdá, že protiklady spolu nemôžu fungovať, tak pozor spojler, môžu. Aj drsný futbalista môže mať mäkké srdce (Kleo ). Aj to najmilšie dievča na svete sa môže naučiť byť drsné, a to nie len na MMA tréningoch. A jej značkovú motyčku by som tu nejednému rodičovi zasekla do časti tela, ktorá už síce na polovice je, ale za to by ma aspoň nezavreli. A potom by som im tam nasypala mravce (fuj dpč, toto sa mi čítalo extrémne ťažko a pokrútilo mi aj črievko).
Milujem babku dohadzovačku. Baby prosím vás, keď sa naučím robiť buchty, nájdem si tak chlapa aj sama, či nevyhnutne potrebujem aj babku? Najvtipnejšia postava celej knihy, ktorá si ukradla moje srdce, bez debaty. A to aj bez buchiet.
Niekedy sa dva svety musia spojiť, aby každý našiel to, čo mu chýba, a skutočný život začína mimo vašej komfortnej zóny.
Baby, skladám imaginárnu motyčku a sfúkavamcukor z buchiet. Príbehu dávam Áčko, mimoriadne ma bavili aj vedľajšie postavy a verím, že sa s nimi ešte nelúčime. Besede dávam Áčko. Vám dávam Áčko.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Keď sa za tragických okolností z akrobatického tria stane zazu duo, Elsie to zlomí. Odmieta si pripustiť, že Brix sa už nevráti, aby ju istil.
A odmieta tiež priznať, že Duncan, to hovädo v koži chlapa, je natoľko talentovaný, aby Brixa nahradil. Avšak tlačí ich nielen čas, ale aj nie zrovna milý šéf, a tak sú prinútení spolupracovať...
Keby som bola Elsie, mala by som to rovnako. Toho mamrda by som kopala do riti tak dvadsať míľ a zvyšných dvadsať by som ho donútila plaziť sa po horúcom asfalte.
Nie vždy som mala na hrudi to, čo mám teraz. Skúšala som cviky, vitamínové doplnky, dokonca aj vstávať ráno o piatej, držať sa za neexistujúce kopčeky a spievať "rozvíjej se poupátko" ale jediné čo som dosiahla bolo to, že ma susedia nemali radi.
Tiež som bola arašid, závidela som jeden asfaltový výmoľ aj žarnovickej dráhe, a skôr by ste našli lentilky pod huňatou dekou, než na mojej hrudi náznaky pŕs. Mimochodom, tie časy mi trochu aj chýbajú, skúste sa vyspať na bruchu s balónmi na hrudi, no ... ale poďme nazad k nášmu triu.
S postupom času Elsie zisťuje, že Duncan vyrástol zo šikanátora v zodpovedného mladého muža, pretože nemal na výber. A kým ona si prešla peklom počas štúdia, on so svojimi démonmi bojuje dodnes, a nie, nie iba s tými v jeho hlave.
Tu by som to, čo som chcela urobiť jemu, najradšej urobila žene, čo ho porodila, tu mi oslovenie matka nejde do huby, pardon.
Veľmi sa mi páči, že tu nie je prvoplánová erotická kačka (áno, tá trt..) hneď v druhej kapitole.
Že to slowburn a enemies to lovers je tu nádherne opísané, a mimoriadne chválim iróniu a sarkazmus. Že tu s každým riadkom a stranou precítite bolesť hlavných hrdinov. Že keby ste mohli, tak sa nejako premiestnite do knihy, len preto, aby ste ich objali a povedali im, že raz bude lepšie.
Ak si myslíte, že knižku vďaka hrúbke zošrotujete za jedno popoludnie, tak vás vyvediem z omylu. Budete premýšľať. Budete sa hnevať. Budete plakať. A na konci príbehu budete ďakovať autorke, že dej vyskladala takto, pretože, veď to poznáte, všetko sa deje pre niečo...
