Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profilVelmi dobra knizka, vrelo odporucam. Kniha je napomocna a opisuje rozne a zaroven velmi prajticke rodicovske techniky. Zhodnotila by som tak, ze v nej najdete zakladne zrucnosti, ktore by kazdy rodic mal ovldat bez ohladu na to, ci vase dieta ma uzkost alebo nie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
musím priznať že na moje prekvapenie ma táto kniha bavila omnoho viac ako predchádzajúce dve zo sveta večných morí. koniec trošku naznačil že to stále nie je koniec????
Nech to vyznie akokoľvek hlúpo - úvod bol super a zároveň ma moc nebavil, a je to vonku :D
A trošku vážne - počiatočný chaos v skákaní v čase a počte mien a tak - toto asi naozaj veľmi nie, nemám rád keď si vyslovene musím dlho zvykať, kým ma takto kniha chytí keď sa jedná o scifi / fantasy. Toť jediné mínus knihy.
Pria a Kyun? Kámo, toto sú také dve postavy, že ťa jednoducho baviť budú. Obaja už od úvodu knihy mali čo povedať a boli najsvetlejšou časťou príbehu. Príjemný pilier knihy, o ktorý sa dalo oprieť a ich vzťah a dialógy? Výborné.
Nébyos? Hovorme si čo chceme, ako tohto hrdinského antihrdinu nemať rád? Ťažko povedať, veru.
Chýba takéto scifi na SK scéne? Má autor potenciál? 2x áno, ctihodnosť!
Čo však chcem vypichnúť ešte, je autorov spôsob písania - príjemné oživenie by som povedal, autorov štýl je originálny, vtipný, bezvatový, to čo chceš a nebrbleš sa v zbytočných omáčkach :-)
Štvrtá časť sa zdá byť úplne bezvýchodisková.
Ever je v loji. Jej kúzlenie stále nedopadá dobre a prejavuje sa to už aj na jej zovňajšku. Ako jej však pomôcť, keď jediné miesto, kde je sama sebou, je Letozem, kam s ňou Damen odmieta ísť?
Áno, v tejto časti je na facku už aj samotný Damen.
Jediný, kto jej ostal, je Jude, ktorého skôr fascinujú jej schopnosti a samotná Letozem. Ale aspoň je ochotný ísť tam a vypočuť ju.
Ever musí prekonať samu seba, svoju hrdosť aj túžby, aby konečne dosiahla svoj cieľ.
Podarí sa jej to?
V tejto časti odhaľujeme aj ďalšie tajomstvá a ja som veľmi zvedavá, ako to skončí so samotnou Haven.
„...niekedy človek potrebuje vidieť veci čierne na bielom, aby sa s nimi dokázal zmieriť.“
Máte radi v knihách duchárinu? A lákal by vás výlet na Island?
Yrsa Sigurardóttir nám v samostatnom románe prináša mrazivý príbeh z tejto ostrovnej krajiny.
V knihe sledujeme tri dejové línie. Prvou je línia dobrovoľnej záchranárky Jóhanny, ktorá s tímom pátra po nezvestných stratených v pustatine. Druhou je pohľad zamestnanca radarovej stanice Hjörvara a treťou pohľad Dröfn, ktorá sa spolu s partiou vydá na výlet.
Autorka pravidelne strieda kapitoly z jednotlivých pohľadov, čo mňa osobne nútilo čítať ďalej, aby som vedel, ako sa príbeh bude vyvíjať.
Kniha nie je klasickou detektívkou, ale mrazivým trilerom s prvkami ducháriny. Ide skôr o mrazivý príbeh s prvkami ducháriny. Vyšetrovanie tu nie je veľmi rozvinuté, oveľa väčší priestor dostáva samotné pátranie a otázky, čo sa s nezvestnými vlastne stalo. Každá z postáv si nesie niečo zo svojej minulosti, pričom autorka venuje aj priestor osobnej rovine záchranárky Jóhanny a zamestnanca radarovej stanice Hjörvara. Práve jeho linka sa mi páčila asi najviac a vyvolala vo mne jemné zimomriavky.
Najlepšou stránkou knihy je pre mňa atmosféra spolu s opisom nehostinnej islandskej krajiny. Ľadová pustatina, snehová fujavica... a do toho záhada tajomnej topánočky.
Samotné tajomno a duchárske prvky ku mne však až tak neprenikli. Aj postavy na mňa pôsobili trochu nemastne-neslane. Ich správanie aj komunikácia boli miestami zvláštne. Privítal by som tiež o niečo lepšie prepojenie jednotlivých dejových línií.
Mená postáv aj názvy miest sú síce komplikovanejšie, no na začiatku knihy nájdete ich výslovnosť, takže kniha ponúka aj malé jazykové okienko.
Záver knihu u mňa výrazne vylepšil. Čítal som ho s otvorenými ústami a musím povedať, že sa naozaj podaril.
Trofej by som odporučil najmä fanúšikom príbehov s výbornou mrazivou atmosférou, izolovaným a nehostinným prostredím a postupným rozpletaním starých tajomstiev.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Ak máte radi zakázanú romantiku, silné emócie a charizmatických kovbojov, táto kniha vás určite pohltí. Príbeh Layly a Coltona je plný napätia, iskrenia a vnútorných konfliktov. Už od prvých strán vás vtiahne do deja a núti čítať ďalej.
Layla je sympatická hlavná hrdinka, ktorá sa snaží postaviť na vlastné nohy po toxickom vzťahu. Colton je presným opakom jej bývalého zrelý, sebavedomý, ochranársky a neodolateľný muž s drsným šarmom. Ich spoločné chvíle na odľahlom ranči počas horskej búrky vytvárajú dokonalú atmosféru plnú napätia a zakázanej príťažlivosti.
Autorka skvelo vystihla emócie postáv a postupne budovala ich vzťah tak, že som im fandila od začiatku až do konca. Dej je pútavý, romantický aj miestami poriadne horúci, no zároveň ponúka aj silnejšie témy, ako je dôvera, odpustenie a hľadanie vlastnej hodnoty.
Ak obľubujete romantické príbehy s vekovým rozdielom, kovbojským prostredím a množstvom iskrenia medzi hlavnými hrdinami, túto knihu si určite nenechajte ujsť.
Je to veľmi zaujímavá knižná séria od prvého momentu vás očarí. Je to veľmi dobrý príbeh napínavý, zábavný a ak milujete fantasy prečítajte si to.
Príbeh jedenásteho dielu opäť spája policajné vyšetrovanie s rodinnou drámou a bolestivými tajomstvami minulosti. Téma únosu dieťaťa vo mne vždy vyvoláva silné emócie. Autorka sa tentoraz snažila udržiavať napätie aj tým, že jednotlivé kapitoly označila časom, ktorý uplynul od zmiznutia dievčatka. Na mňa však tento spôsob nefungoval tak, ako zrejme zamýšľala. Namiesto rastúceho napätia som si čoraz viac všímala drobné nelogickosti a kontinuitné chyby, ktoré ma z deja vytrhávali. Miestami som mala dokonca pocit, akoby Linda Castillo pri písaní až príliš dôverovala svojej osvedčenej schéme.
Napriek tomu ma zaujal samotný motív príbehu. Nie je to len detektívka o hľadaní vraha či nezvestného dieťaťa. Je to aj príbeh o tom, ako odsudzovanie, hanba a rozhodnutia prijaté v mene ochrany rodiny môžu zničiť životy nevinných ľudí. Práve táto rovina bola podľa mňa najsilnejšia.
Žiaľ, tentoraz mi to nestačilo. Po jedenástich knihách by som očakávala výraznejší posun hlavných postáv, no Kate, Tomasetti aj ich okolie akoby zostali stáť na mieste. Pocit hanby je prvým dielom série, pri ktorom som mala dojem, že sa autorka s príbehom príliš ponáhľala. Nechýbajú zaujímavé myšlienky ani silná téma, no ich potenciál podľa mňa zostal len čiastočne využitý.
Aj slabší diel ma však neodradí. Painters Mill ešte nepovedalo posledné slovo a ja som zvedavá, čím ma Kate Burkholderová prekvapí nabudúce.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ako veľmi ma táto kniha chytila a bavila, a hltala om každu stranu, každu pasáž, tak od polovice knihy na začala neskutočne vytačať hlavna hrdinka. Úplna drama queen. Zbytočne niekedy dramaticka. Potom tam začali byt samé naťahovačky. Keď uz konečne sa bližilo k niečomu čo ju približi viac k Drewovi, bud to niekto narušil, bud si to zas rozmyslela a nevedela čo chce. Ale čo ma najviac hnevalo bolo to, že čim dalej som čitala, tym viac som mala nervy. Zrazu tam začali byt same zápletky, co je super a v knihach ma to bavi, ale nie aby bolo ,,582 “ zápletiek v knihe. Bol tam nejaky hrot a led sa šiel odhalit alebo vysvetliť, zrazu prišla dalšia dráma a zvrat. Zo začiatku to bolo pútave, ale potom to už bolo neskutočne nudné. Už aj ked prišla nejaka scéna kde si poviem ako čitateľ že ,,aww”, tak som sa ani z toho netešila, lebo som uz bola len rozčúlená.
Ako kniha na prečitanie fajn, ale uz pri koncu mi to bralo viac a viac život.
Zo všetkých románov zo série Strike je tento bezpochyby najhorší čo sa týka deja, vývoja postáv a dokonca aj samotného štýlu písania. Nemám tušenie, či sa na tomto diele podieľal nejaký redaktor, ale ak áno, mal by seriózne zvážiť zmenu povolania.
Táto kniha mohla byť pokojne o 200-300 strán kratšia, čo by príbehu neskutočne prospelo. Dej je zle vyskladaný, ťažkopádny a tempo je tiež úplne mimo. Rozuzlenie príde po 700 stranách omáčky z ničoho nič a záver je extrémne nedomyslený a uponáhľaný.
Pokiaľ ide o detektívnu zápletku knihy (a tento termín používam veľmi láskavo), JKR by sa pravdepodobne mala zamyslieť nad tým, či by sa nemala inšpirovať z iného zdroja, pokiaľ ide o motív. Chápem, že sa pravdepodobne nejakým spôsobom vyrovnáva so svojou vlastnou traumou, ale existujú aj iné zápletky ako tá, ktorú ona cíti potrebu dookola recyklovať. V tomto bode totiž už len mláti mŕtveho koňa tou istou naratívnou palicou, čo nielenže škodí príbehu, ale aj banalizuje to vážnosť skutočných ľudských príbehov.
K téme osobnostného vývoja postáv a ich vzťahu: nehľadajte, nenájdete. Naopak, obaja protagonisti zrejme podstúpili medzičasom lobotómiu. Robin sa vracia do stavu, v akom bola v 1. a 2. knihe, robí množstvo nezmyselných kompromisov a väčšinu knihy trávi nahnevaná, zatrpknutá a pasívne-agresívna. Ako keby to nestačilo, zo Strikea sa stáva úplný somár, ktorý vníma všetko (vrátane vyšetrovania) výlučne cez optiku toho, ako mu to môže pomôcť byť s Robin. Ani u jedného nie je vidieť žiadnu profesionalitu a v dôsledku toho kazia prakticky všetko, čo súvisí s prípadom. Nikdy som nevidela lepší argument v prospech nemiešania osobných vzťahov do pracovného života, číta sa to ako HR príručka. Zvyšné postavy neslúžia prakticky na nič iné, než na to, aby boli buď zdrojom ďalších problémov, alebo komunikačným kanálom medzi dvoma hlavnými pubertiakmi.
Posledný klinček v rakve tohto románu - ešte aj štýl písania je podpriemerný. Nájdete tu nekonečné množstvo zbytočných opakovaní, odkazy na kľúčové momenty série, ktoré si všetci pamätáme, zhrnutia udalostí z predchádzajúcich kapitol TEJTO ISTEJ KNIHY (často s použitím rovnakých slovných spojení, aby si čitateľ ani omylom nerozšíril slovnú zásobu), a dokonca aj použitie rovnakých prísloviek 2, 3-krát v rámci jedného odseku, čo ma vracia k mojej pôvodnej otázke kde bol v tomto celom chaose redaktor?
Mám podozrenie, že knihy J. K. Rowlingovej už nikto v rámci vydavateľstva nečíta predtým, ako ich pošlú do tlače, pretože všetci vedia, že sa predajú tak či onak. Každý aspekt tejto knihy hovorí v prospech toho, že je to "vata", ktorá nasilu vypĺňa priestor v rámci série a ktorá vzhľadom na nedostatok kvality (formálnej aj obsahovej) nikdy nemala skončiť na polici v žiadnom kníhkupectve.
Jedinú hviezdičku, ktorú som ochotná udeliť, venujem spracovaniu audioknihy, ktoré je ako zvyčajne vynikajúce. Bol to jediný dôvod, vďaka ktorému som sa prehrýzla týmto door-stopperom, ktorý nemá čo povedať ani čo ponúknuť.
