Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
ČO ZÁVET SPOJIL ma od začiatku miatol a vôbec som nevedela, čo od knihy čakať. Vykľul sa z toho príbeh nefunkčnej veľkej rodiny zasadený do tradičného, homofóbneho, malomestského prostredia juhu USA, ktorý otvára mnoho silných tém, no zároveň je jednoduchým ľúbostným príbehom dvoch ľudí, ktorí sa nájdu v neočakávanom čase.
Hlavná hrdinka Georgia žije v Londýne, študuje psychológiu a je expertka na reč tela. Podľa mimiky, gest, postoja, dokáže v ľuďoch čítať ich emócie. Toto je veľmi zaujímavý element príbehu, aj keď asi nesúhlasím s absolútnou interpretáciou každého jedného gesta. (Napríklad: priložil si prst na ústa = niečo zatajuje, niečo nechce povedať.)
Georgia a jej (gay) brat alkoholik sú čiernymi ovcami jednej úzkoprsej, bohatej rodiny z Južnej Karolíny a už roky s nimi nie sú v kontakte. Keď však ich otec náhle zomrie, Georgia sa vráti do USA na pohreb a je nútená opäť komunikovať s narcistickou staršou sestrou a mamou, ktorá ju v 16-tich poslala preč z domu. Hneď prvý deň po príchode zároveň stretne Sama, ktorý pomáha jej bratovi so závislosťou na alkohole. A o pár dní neskôr pri čítaní poslednej vôle si všetci uvedomia, že ich otec nebol ten, za ktorého ho považovali.
Autorku Jessu Hastings som doteraz nepoznala, no zistila som, že je veľmi populárna. Jej štýl písania je krásny, používa originálne metafory a hry so slovami. Sú tu témy traumy, smútku a odpustenia, závislosti, generačných konfliktov a mnoho ďalšieho, no je to celé napísané veľmi čitateľne a bez nejakých hluchých miest.
Pol hviezdy strhávam za tie príšerné rodinné hádky typu “Buď ticho”, “Nie to ty buď ticho!” (akurát v oveľa vulgárnejších odtieňoch), ktoré ma neskutočne iritovali Inak je to ale kniha, kde máte rodinné tajomstvá, emocionálne zložité postavy, vzťahy, ktoré majú mnoho vrstiev, aj romantický vzťah bez zbytočne silených konfliktov.
Rada si prečítam od autorky aj niečo ďalšie.
PS Obálka bola pre mňa trochu zvláštna a muž sa ma počas čítania viackrát spýtal, či som presedlala na nejakú náboženskú literatúru, no po dočítaní ten dizajn chápem a neviem si predstaviť nejakú menej nápaditú ilustráciu. Asi by sa to ku knihe nehodilo!
“Keby v to májové ráno nebolo pršalo, celý život Valancy Stirlingovej by sa bol odvijal úplne inak. Bola by bývala šla spolu s ostatnou rodinou na zásnubný piknik tety Wellingtonovej a doktor Trent by bol odcestoval do Montrealu. Lenže v to májové ráno pršalo, a tak si teraz môžete vypočuť, čo sa jej vďaka tomu prihodilo.”
Lucy Maud Montgomery milujem, s jej Annou zo Zeleného domu som strávila moje tínedžerské roky a mám ju doma v rôznych jazykových verziách a vydaniach. BELASÝ ZÁMOK je novela pre dospelých, ktorú som čítala už dávnejšie, no teraz vyšla v edícii Svetoví klasici v tomto nádhernom vydaní.
Doteraz sme ju v slovenčine poznali pod názvom Osudný omyl (ktorý ma neskutočne iritoval, pretože znie skôr ako titulok článku v bulváre). Veľmi ma teší návrat k originálnemu názvu, nakoľko “belasý zámok” je dôležitou súčasťou príbehu - je to vysnívaný domov hlavnej hrdinky a spomína sa od prvej kapitoly:
“Valanciným duchovným domovom bol takmer odjakživa Belasý zámok. Bola ešte malé dieta, keď jej po prvýkrát učaroval. Zatvorila oči a mohla ho vidieť, ako keby bol skutočný, so štíhlymi vežičkami a s pestrými vlajočkami trepotajúcimi sa vo vetre; zahalený v belasej nádhere, vypínajúci sa na vrchu zarastenom borovicami oproti oblohe sfarbenej lúčmi zapadajúceho slnka v čarovnej, neznámej krajine.“
Je to jedna nádherná rozprávka pre dospelých plná fantázie, lásky a odvahy, presne taká, akú by ste od autorky Anny zo zeleného domu čakali. Valancy si vypočuje od doktora, že jej zostáva rok života a tak sa rozhodne, že sa prestane podriaďovať požiadavkám spoločnosti a toxickej rodiny, ktorá v nej vidí len starú dievku, ktorú môže kibicovať a ponižovať. Prestane si dávať servítku pred ústa a skúsi sa ísť hľadať kúsok šťastia a radosti zo života, kým nebude neskoro.
Toto je dokonalosť
Podľa policajných štatistík na Slovensku takmer každý mesiac zomrie jedna žena rukou svojho partnera. Táto kniha rozpráva príbehy niektorých z nich. Snaží sa vysvetliť, ako sa tieto ženy dostali do násilných vzťahov, prečo v nich zotrvávajú, a aké vlastne majú možnosti, ak sa cítia ohrozené a chcú od partnera odísť. Ako ste už iste čítali v posledných týždňoch po poslednom medializovanom prípade, tých možností - a tej praktickej pomoci, ktorú im vie poskytnúť štát (polícia, súdy), je minimum.
Veľa som si v tejto knihe fotila celé pasáže, ktoré mi prišli dôležité - niektoré nájdete aj swipe-nete doľava. To, že sa tieto vraždy dejú, totiž veľmi súvisí s tým, ako my všetci tolerujeme násilie na ženách - ako vnímame postavenie muža a ženy vo vzťahu, ako si romantizujeme žiarlivostné scény a majetnícke správanie mužov voči ženám. Ako sa o vraždách žien píše - išlo o zločin z vášne, z lásky, zo žiarlivosti. Ako hľadáme ospravedlnenie pre mužov, ktorí sú násilní voči svojim ženám. Ako keby láska alebo vášeň mohli spôsobiť násilie či smrť.
Kniha hovorí o deťoch, ktoré sú priamymi účastníkmi domáceho násilia, aj keď im nie je fyzicky ubližované. Štatisticky majú veľký predpoklad, že toto násilie budú kopírovať aj vo svojich vzťahoch v dospelosti - chlapci ako násilníci, dievčatá ako tie, ktorým je ubližované.
Píše o tom, ako by sme my všetci mali byť viac vnímaví a neodvracať tvár. Nie je v poriadku, ak susedia do televíznych novín spomínajú, že v tej rodine “roky bol krik a buchot večer čo večer”. Nájdete tu rady, ako sa zachovať, ako pomôcť bez toho, aby ste obeť vystrašili alebo jej priťažili.
Silná kniha, ktorá nebola úplne ideálnou voľbou na plážovú dovolenku, ale som nesmierne rada, že som si ju mohla prečítať. Kiež by sme si o 50 rokov vedeli povedať, že násilie na ženách je dávnou minulosťou.
Kníh o ženách, ktoré nechcú mať deti, resp.premýšlajú nad materstvom, som čítala už viac, no táto bola zďaleka najlepšia.
Hlavná hrdinka má 35 rokov a viacmenej odjakživa vie, že nikdy, nikdy, nikdy nechce mať deti. Je vo fungujúcom osemročnom vzťahu s partnerom, ktorý od začiatku toto o nej vie a je s tým uzrozumený. Ako však všetci rovesníci, kamaráti, kolegovia, postupne deti majú, začne aj on po dieťati túžiť.
Je to výborne napísané (prečítala som celú knihu viacmenej na posedenie). Kniha nesúdi ani nepresviedča, no pozerá sa na to, ako dnešná spoločnosť “nedovolí” ľuďom rozhodnutie nemať deti a vytvára na bezdetných neustály nátlak. Hlavná hrdinka (ktorej meno sa nedozvieme) je so svojím rozhodnutím spokojná, vie, že dokáže žiť plnohodnotný život bez toho, aby mala vlastné deti. Cudzích detí sa nestráni, nikoho nepresviedča o svojej pravde, no predsa jej kamaráti a najbližší neustále riešia ju.
Ty nechceš mať niekoho, kto sa o teba postará, keď budeš stará? Ty sa bojíš, že to nezvládneš? Ty nechceš zachovať svoje gény, novú verziu svojho ja, do budúcnosti? Budeš len stagnovať, nikam sa neposunieš, ak nebudeš mať deti. Žiadneho chlapa si neudržíš, ak na tom budeš trvať.
Ja som nikdy neuvažovala o tom, že by som deti nemala, možno som to ani nevnímala ako reálnu možnosť. Napriek tomu som sa v mnohých myšlienkach v tejto knihe našla, a mnohé vety o materstve mi dali podnety na premýšlanie.
3,5*
Čakala som nejaký jednoduchý romantický príbeh zo súčasnosti, dostala som zaujímavú exkurziu do Londýna v 60-tych rokoch.
Hlavná hrdinka Lizzie ide do Londýna na pártýždňový kurz varenia. Takéto kurzy v tom čase absolvovali mladé dámy, ktoré chceli rodičia výhodne vydať. A aj keď jej mama už naplánovala dokonalú svadbu s nejakým vhodným mužom, Lizzie sa tak páči novozískaná sloboda v hlavnom meste, až sa rozhodne ísť svojou vlastnou cestou.
Je tu aj romantická linka, ale mne oveľa viac učaroval ten starodávny Londýn, balansujúci medzi tradíciou a zmenou. Elegancia, popoludňajšie čaje a slušné správanie na pozadí novovznikajúcej nezávislosti a slobody moderného veľkomesta. Mladé ženy sa začínajú emancipovať a rozmýšlajú nad spôsobmi, ako sa osamostatniť a robiť vlastné rozhodnutia. Lizzine presťahovanie z tichej dediny do Londýna odráža tento širší spoločenský posun: zrazu je obklopená rušnými ulicami, kaviarňami, obchodmi a ľuďmi z rôzneho prostredia, a zrazu sa pred ňou otvárajú možnosti, o ktorých predtým nikdy neuvažovala.
Bolo krásne sledovať, ako si hľadá bývanie, orientuje sa v autobusoch a staniciach metra, nadväzuje priateľstvá pri spoločných jedlách, učí sa nové zručnosti a postupne si buduje život, ktorý patrí jej, a nie jej rodine.
Kniha takisto krásne vykresľuje silné priateľstvá, ktoré si Lizzie buduje s ostatnými spolužiačkami. Navzájom si pomáhajú, radia, oslavujú spolu úspechy a prekonávajú prekážky, s ktorými sa na ceste k samostatnosti stretávajú. Niekedy proste ľudia, ktorí nás poznajú a najviac nám pomáhajú rásť, nie sú romantickí partneri, ale priatelia.
Tempo knihy je pomerne pomalé, konflikty mierne a od začiatku viete, že smerujete k šťastnému koncu. Nekonajú sa tu žiadne veľké zvraty ani emocionálna dráma, skôr každodenný život, spoločné prípravy jedál, chutné recepty a príjemné večierky pre priateľov, čo ma veľmi bavilo. Posledná tretina knihy sa celkom dramaticky zvrtla do klasického klišé, očakávala som popravde niečo originálnejšie. Ale inak skvelá letná oddychovka, ideálna k vode!
“Už stáročia koluje príbeh o mladej jazdkyni, ktorá svojou žiarou a múdrosťou porazí temnotu a utíši chaos. Spasí svet.
Budeš to ty?”
Túto nádhernú knihu odporúčame každému, kto má rád kone, mágiu, silné priateľstvá a dobrodružné fantasy
Lisa kedysi milovala kone. No odkedy jej zomrela mama, nedokáže na koňa ani pozrieť. Teraz sa ale s otcom sťahujú na Jorvik, ostrov, ktorý je považovaný za magickú križovatku svetov. Jej tri nové spolužiačky ju zoberú do stajne, kde stretne tajomného žrebca Starshine, ktorý jej hneď prirastie k srdcu. Spolu kamarátky postupne zisťujú, že ich spája neobyčajné puto s koňmi. Sú totiž JAZDKYNE OSUDU, ktoré majú chrániť Jorvik pred temnými silami.
Táto prvá kniha je úvodom do série JAZDKYNE OSUDU, fantasy dobrodružstva zasadeného do sveta populárnej (aj keď u nás asi neznámej) hry Star Stable.
Má úzasnú atmosféru hmlisté stajne, magické kone, staré legendy, tajomstvá, ktoré sa pomaly rozbaľujú... Je určená pre čitateľov od 10 rokov, fantasy svet tu teda nie je extrémne komplexný a ani dej extra komplikovaný. Ale ako úvod do sveta Jorviku a začiatok série funguje veľmi dobre.
Celá séria sa inak pôvodne začala ako trilógia - v ďalších dvoch dieloch sa príbeh rozšíri z úvodného spoznávania Jorviku na oveľa väčší boj o osud ostrova. Séria by sa postupne mala posunúť k temnejšiemu fantasy. K trilógii už stihli pribudnúť aj ďalšie knihy zo sveta Jorviku ďalšia trilógia a niekoľko sprievodných príbehov a poviedkových zbierok takže dúfame, že aj v slovenčine budeme s Jorvikom ešte dlho pokračovať.
SLOBODNÁ nie je reportáž, ako by naznačovala edícia, v ktorej vyšla. Je to autobiografický príbeh autorky, ako vyrastala v 80-tych a 90-tych rokoch minulého storočia v Albánsku a ako vnímala jeho prerod z izolovanej socialistickej krajiny na modernú demokraciu, ktorá sa v najbližšom období chce stať plnohodnotným členom EÚ.
Napriek tomu, že Lea Ypi je dnes profesorkou politológie na London School of Economics, kniha je písaná osobne, z pohľadu nevinného dievčaťa, ktoré bez výhrad verilo komunistickej propagande (servírovanej najmä v škole) a po revolúcii zostalo v šoku z toho, o čom všetkom jej rodičia zamlčali. Nečakajte nejakú faktografiu, popravde s mojimi mizivými vedomosťami o Albánsku a jeho histórii by som bola ocenila oveľa viac kontextu a informácií. Je to ale autentické, pekne štrukturované, písané s iróniou a humorom, a veľmi dobre sa to čítalo.
Kniha sa pozerá zo zaujímavého uhla na otázku slobody jednotlivca. Lea vyrastá s tým, že len v ich krajine sú ľudia skutočne slobodní, pretože budujú spoločnosť, kde si všetci budú rovní a oslobodia sa od vlastníctva a materializmu. Je to ale sloboda, keď nikam nemôžu cestovať? Keď sa potom otvoria hranice, ľudia majú pocit, že získali novú slobodu… až kým si neuvedomia, že cestovať sice môžu, ale nemajú za čo. Je človek v demokracii slobodný, aj keď nemá peniaze, ktoré potrebuje na to, aby svoju slobodu mohol využiť? Túto dilemu pocítilo, a stále pociťuje, veľa ľudí aj na Slovensku.
Nedávno som objavila tento originálny komiks, ktorý deťom približuje Slovanskú mytológiu. Chronologicky, počas jedného kalendárneho roka na príbehu babky a jej dvoch vnúčat rozpráva nielen o jednotlivých bohoch a mýtoch s nimi spojených, ale aj o zvykoch a tradíciách, ktoré z týchto mýtov vyplývali. Mnohé praktikujeme dodnes!
Poznáte bohov, ktorých uctievali naši predkovia? Viete, ako poďla nich vznikol svet? Hovoria vám niečo mená Veles alebo Perún? Ja sa priznám, že oveľa viac viem o bohoch antických alebo severských…
Tu to máte pekne vyrozprávané formou komiksu, a navyše veľmi pekne ilustrovaného.
Cyklus Živly mi bol odporúčaný viackrát a keď som v knižnici objavila ZEM, neváhala som ani chvíľu. Je to sice druhý diel zo štyroch, ale príbehy sú na sebe nezávislé a tak snaď nevadí, že som nešla po poriadku.
Je to útla knižka a dala som ju tuším na posedenie, bolo to veľmi silné. Hlavný hrdina - profesionálny futbalista - je obvinený z otrasného trestného činu a kapitoly o jeho súčasnom živote sa prelínajú s kapitolami o jeho dospievaní vo veľmi náročnom postredí tradičnej írskej rodiny.
Názov knihy symbolicky ukazuje na naše korene, základy života, ktoré sa budujú v útlom detstve a majú presah do celého nášho dospelého života. Rodina, hodnoty, v ktorých vyrastáme, sú našou zemou, pôdou, ktorá formuje našu cestu životom. Ak od nich utekáme, dokážeme sa im niekedy vzoprieť a nájsť si vlastnú cestu?
Záver mohol byť trochu menej predvídateľný, ale inak ma to veľmi bavilo. Moja prvá od autora, ale pri najbližšej návšteve knižnice beriem ďalší diel, možno aj dva.
KUBÁNSKA DCÉRA začína opäť v londýnskej právnickej kancelárii, kde hlavná hrdinka Claudia dostane do rúk krabičku s dvomi “nápovedami” o pôvode jej nedávno zosnulej babičky. Krátke pátranie ju nasmeruje na Kubu a keďže sa zrovna nachádza na životnej križovatke, rozhodne sa kúpiť si letenku a bližšie preskúmať, čo jej rodinu s týmto exotickým ostrovom spája.
Kým Claudia objavuje súčasnú Kubu s miestnym kuchárom a majiteľom obľúbeného foodtrucku Mateom, druhá dejová línia nás vracia do 50-tych rokov, kde sa odohráva v predzvesti veľkých spoločenských zmien príbeh Esmeraldy, dcéry majiteľa veľkého cukrového impéria.
Kniha vytvára úžasnú atmosféru. Nikdy som na Kube nebola, ale úplne som si predstavovala tie pestré farby, ulice plné života a hudby, a to jedlo! Od jednoduchých receptov z foodtrucku, cez tropické ovocie až po bohaté kubánske rodinné večere, všetko by som vyskúšala! Jedlo tu nie je len kulisa, ale symbol miesta, kam patríte a kde je vám najlepšie.
Toto je sice druhý diel v sérii Stratené dcéry, ale v mnohom mi prišiel, akoby si zaslúžil byť prvý. (Nakoniec som na goodreads zistila, že autorka ho skutočne mala v hlave ako prvý!) Mám pocit, že možno patrím k menšine, ale Kubánska dcéra ma bavila viac ako tá Talianska, a to práve vďaka veľmi zaujímavej lokalite. No dobre, a trochu aj vďaka Mateovi, ktorý varí vo svojom foodtrucku neodolateľné jedlo a celkovo je dosť neodolateľný
Skrátka ďalšia pekná pripomienka, že naše korene nie sú len v menách a miestach, ale aj v príbehoch, tradíciách a jedlách odovzdávaných z generácie na generáciu.
Tretia kniha bude Kráľovská dcéra a mala by nás zobrať na grécky ostrov Skopelos!
